Je v nás pieseň. Ticho klopká na dvierka srdca – a ak pootvoríme, cítime jej sladkú vôňu a počujeme jej prvé tóny. Postupne zaznieva čoraz hlasnejšie, a vo chvíli, keď roztancuje naše srdce, znie ňou celý vesmír…
Nuž, to je moja predstava o šamanskej piesni pred cestou na šamanský výcvik do Blavy. Vlastne pred akou cestou? Na ceste už, zasa raz na Polceste (v Banskej Bystrici), aby som v skorom ráne vyrazila do Blavy a prišla tam včas, lebo u nás sa ľahšie do Prahy ako do Bratislavy dostaneš.
A tak tu dumám o šamanskej piesni, silnej, jedinečnej. Takej, ktorá ku mne zapadne, ako zámok a kľúč. Viem, že si tým nemusím lámať hlavu, že si nás naša šamanská pieseň sama nájde. No i tak o mojom šamanskom vykročení teraz dumám, cítim že pre mňa bude dôležitý tento víkend. Áno, a budúci mesiac budem mať i šamanský bubon, vlastnoručne spravený. Potom pôjdem putovať lesom. Vidíte ako sa sny plnia, raz – treba byť len trpezlivý, všetko čo k nám prísť, tak príde…
Ach, už aj môj notebook z toho šamanského dumania zošamanel, spomalil tempo na “plíženie sa prériou“ a ponúka mi jazyk čerokí opakovane.
Prezradím ešte, že môj šamanský kameň si ma privolal predvčerom v skorom ráne. Už som našla kameň i párový dvojkameň, nosím ich po celý týždeň so sebou vo vreckách vetrovky. No predvčerom kráčajúc pod kopec k busu som náhle vnímala tichý šepot tohto kameňa. Tak som zo zmrznutej pôdy zrazu ani neviem ako mala v rukách tento kameň. Viem, že nie ja som si našla jeho, ale on mňa. A že ku mne patrí – je to môj pravý šamanský kameň. No konečne niečo, čo so mnou zostane naozaj navždy…
Však je prekrásny?
Elena 22.3.2019
Celá debata | RSS tejto debaty