otvorene

Médiá sú plné komentárov, ktoré sa snažia ľudí „odkotlebovať“. Pretože aktuálny nárast preferenčných percent Kotlebovej strany je fakt, rovnako aj výskum medzi mladými ľuďmi, potvrdzujúci ich podporu tejto strane.

A tak som sa rozhodla povedať k tomu pár slov.

Voliť Kotlebu…

Strašiť ľudí tým, že  voliť Kotlebu znamená voliť fašizmus, je trápne a zjavne aj neúčinné. Ľudia chcú zmenu. Lebo to, čo tu máme, nie je nič pre život, aký by sme chceli žiť.

Pozrime sa dobre okolo seba…

• Začnime zdravím – lebo na to je citlivý každý z nás. V zúfalom stave – ja by som povedala, že v kolapse – je zdravotníctvo. Keď sa ocitnete sami, alebo vaši blízki v stave, že potrebujete lekársku pomoc, až vtedy pochopíte, aký hlboký je to marazmus. Nielen plesne, či personálne poddimenzovanie, ale i „právo na zisk“ zdravotných poisťovní (opakovane píšem .- trestnoprávnu zodpovednosť a finančnú zodpovednosť za škodu veľkého rozsahu treba vyvodiť voči tým, ktorí umožnili u nás zisk poisťovní), nekonečné čakacie doby na vyšetrenie. Vy čakáte, no poisťovne ryžujú z vašich zdravotných odvodov spokojne každý mesiac i počas doby čakania.

A to ani nehovorím, o tom, že sem-tam zabijú nedopatrením vášho blízkeho, či pooperujú vám niečo úplne iné, ako mali. No spravodlivosti sa nedovoláte.

• Stav súdnictva – na to niet čo slušné povedať. A chcete azda, aby som používala nadávky na deň matiek?
• Stav potravín – škodliviny sú v kadečom, v záujme budúcnosti detí by sme mali pestovať v biokvalite a slovenské potraviny. Netreba nám odpad druhej kvality s prvotriednymi cenami z „partnerských krajín“.
• Stav ciest – naozaj by sme nemali chodiť na tankoch? Však sa príďte previezť do nášho regiónu, potom si poviete, že mám pravdu – a to rozhodne nehovorím o lesných cestách, ale o hlavnom ťahu od Revúcej na Poprad.
• Stav školstva – investície do vzdelanosti sú investíciou do budúcnosti národa. Vzdelávanie nemôže byť iba výrobníkom pracovnej sily, ale formovaním silných a autentických ľudí, s pevnými morálnymi hodnotami. Dám ku školstvu viac nižšie.
• Stav sociálnych vecí – nekonečné poradovníky a ľudia nedôstojne zomierajúci v domovoch dôchodcov – ako dopadol prípad falošného lekára a jeho kumpánky? Starnutie populácie treba riešiť v rámci verejnej diskusie a prijímať efektívne opatrenia pre dôstojnosť staroby.
• Stav životného prostredia – zhoršujúca sa klíma s nulovými opatreniami, chemikálie v pôde, vode, budovách,… – naozaj je to situácia, v ktorej chcete aby žili vaše deti a vnúčatá?

To, čo nám v poslednej dobe funguje, je iba vojenská oblasť. Tam sa nalievajú na naše pomery obrovské peniaze – ja osobne si myslím, že oveľa väčšie, ako si táto spoločnosť môže dovoliť. Ale vďaka našej zákazke zamestnali Američania 400 ľudí navyše. Hurá, hurá, hurá…

Neviem ako vy – ja zbrojiť netúžim.

Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu…

Popri všetkých Tí pri korytách si mysleli, že budú ľudí klamať azda naveky. Že ich budú pohodlne zdierať podľa vzorca – nízke mzdy, vysoké ceny životných nákladov, naši kumpáni budú ťažiť a my s nimi…

Nie, to nebol dobrý vzorec. Zjavne nie.

Lebo ľudia už majú dosť toho, že v porovnaní s vyspelými krajinami „tiger Európy“ s vysokým rastom HDP ožobračuje najviac práve tých, ktorí pracujú poctivo. Mnohí si vedia porovnať nielen svoje platy s tými západnými, ale aj životné náklady – a ten vzorec, čuduj sa svete, nie je pre Slovákom ani len o priamej úmere. A keď nám na začiatku roka lepili oči „rastom platov“, podotkla som – teraz to možno doložiť aj faktami – že ten nárast ani nepokryje zvyšovanie životných nákladov. Je to tak – a kým pre nepracujúcich sa chystá „pomoc štátu v podobe príplatku na elektrinu“, aby nežili v energetickej chudobe, pracujúcim nedá nič. Pravdou je, že takýto poplatok by som ja osobne dala len dôchodcom a ľuďom závažne chorým a postihnutým. Nepracujúcich by som zamestnala.

Žobrácke mzdy sú  najmä v školstve – včera som čítala prehľad o tom, že slovenský učiteľ zarobí dokonca menej ako podaktorá predavačka. A je to veru náramný rozdiel – musí byť  vysokoškolsky vzdelaný, s potrebou celoživotne sa vzdelávať, vykonávať zodpovednú prácu s deťmi a čeliť ustavičným inšpekciám. K tomu ako bonus nový zákon z dielne ministerky školstva, s ktorým učitelia nesúhlasia.  Nuž, keby som bola na jej mieste ja, nepokladala by som sa za úspešnú ministerku.

A to nás privádza ku ďalšiemu aspektu problému.

Ryba smrdí od hlavy…

Popri mzdovo-nákladových nespravodlivostiach je tu i stav štátu. A ten je – slušne povedané – zúfalý. Podľa správania sa prezidenta sa neviem rozhodnúť, či natáčajú reality show, alebo je to zlý sen. A Trošková ako štátna radkyňa tiež zapadala do scenára.

Povedzte mi, ako nás môžu ku lepšej budúcnosti viesť ľudia, s ktorými by som nešla s dôverou ani pár metrov od bytovky smeti do košov vysypať?

A nie je to len „o nich“, ale aj o nás. Namiesto tradičných rodinných hodnôt, čestnosti, zodpovednosti a slušnosti sa i my podaktorí tvárime, že „máme moderné hodnoty“ – a zo Slovenska sa stáva raj pobehlíc a lumpov. Nechcete ma presviedčať, že žena ľahkých mravov vychová deti s morálnymi hodnotami, však – deťom dávame to, čo sami máme?!!!

K akej dobrej budúcnosti môže kráčať spoločnosť, ktorá morálne upadá?

A čo si myslím ja?

Keď zomieral môj jediný syn – pred piatimi rokmi vinou lekárky – nesúhlasila som s odpojením od prístrojov a zúfalo som hľadala pomoc. Všetci na to kašľali – ministerstvo zdravotníctva , vtedajšia ombudsmanka, kadejaké ľudsko-právne inštitúcie. Jediný, kto ako vtedajší predseda BBsK prejavil účasť, dokonca prerušil poradu a snažil sa mne – neznámej žene pomôcť, aby moje dieťa neodpojili, bol Kotleba.

Ach, áno, vtedy som si po prvý raz položila otázku, kto sú tí praví fašisti…

A o odpovedi na ňu som už kedysi písala

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/04/26/dnes-120-kto-su-pravi-fasisti/

Elena   12.5.2019