otvorene

„Akéže tam globálne otepľovanie“ – povedala som si v duchu, počúvajúc vietor, divo zavýjajúci v tejto chvíli za oknom spálne – „toto vyzerá skôr ako nová doba ľadová“.

Vyrazil mi dych svojou mrazivou prudkosťou pred pár minútami, keď som vyšla na balkón vyvesiť vypraté veci. A rozmetal moje plány – „to teda fakt neviem, či vyrazím zajtra ráno do Popradu, v takomto počasí“ skonštatovala som nenadšene.

Počasie robí starosti kdekomu z nás. Mládež protestuje, aby sa nám uchoval svet taký, aký je (z hľadiska klímy, myslím) – a hlavne, aby sa taký svet uchoval aj potomkom, nech ľudstvo nezanikne.

Ja osobne uvažujem pragmaticky – myslím ani nie tak na ľudstvo, ako na všetky tie živočíchy a rastliny, čo negatívnym klimatickým a celkovo prírodným zmenám na planéte musia čeliť spolu s nami – a pritom sa nijako o tie nivočiace zmeny samé nepričinili. Nekopia plasty do vody, ani chemikálie, dokonca ani ovzdušie nenarušujú svojou neochotou vzdať sa lacných “výdobytkov civilizácie“.

Nuž, preto som prispela k záchrane sveta svojim dielom – nepoužívam plastové taniere, ani slamky, dokonca ani freónové spreje. Sem-tam vysadím strom, hlavne gaštan, jabloň.  A prajem Zemi uzdravenie každý deň…

Netrpezlivo čakám, kedy sa počasie konečne trochu zlepší…

Vlastne čakám trpezlivo, keďže až 29.5. ukončím povinnosti tak, aby som mohla podľa plánu odísť do lesa. No naozaj si prajem, aby do tých čias prišlo teplejšie počasie, stabilne teplé, bez lejakov. A dovtedy nielen plánujem, ale i chystám. Dnes som si obal na šamanský bubon bola dať šiť. Kúpila som tiež nejaké tuše – stále kolíšem medzi prianím vymaľovať bubon sama a dať ho vymaľovať niekomu, kto maľovať vie. Aj topánky na cestu som si dnes objednala. Ach, som na ne moc zvedavá – ešte nikdy som nekupovala použité vojenské švajčiarske topánky. Nikdy by mi nenapadlo ani kúpiť akékoľvek použité topánky, ale vyzerali tak charizmaticky.

Bolo to takto…

 „No to je pekne drahé“ uvažovala som nahlas, prechádzajúc stránku.

Dcéry spozorneli. „Čo?“

„Kožené vojenské bundy – viac ako 600 eur stojí jedna“ povedala som.

„Načo je ti vojenská kožená bunda, mami?“ vyhŕkla Svetlanka prekvapene.

„Veď len pozerám – áááá –  ale tu je jedna dokonca aj za 34 eur, použitá“ dodala som nadšene.

„Tá je vytiahnutá z kontajnera?“ začudovalo sa moje stredné dieťa.

„Určite bude rozstrieľaná – po mŕtvom“ prispela do diskusie dramaticky najstaršia Kristínka. Má veľký herecký potenciál – smiala som sa v duchu. A z jej nápadov by diváci padali. Teda, obe staršie dcéry to rozbehli (najmladšia sa so slúchadlami v ušiach schúlená v kresle sústredene učila) – predbiehali sa v plamenných poznámkach, dráčatá, len tak iskričky okolo nich lietali – smiala som sa naplno, slovne radšej nereagujúc. Uff, konečne útok skončil.

„A čo tam hľadáš, ak nie bundu, mami?“ opýtala sa náhle podozrievavo Svetlanka.

„Kvalitný spacák a kožené topánky“ odpovedala som ústretovo.

„Tak prečo máš otvorené ďalekohľady na nočné videnie?“ kontrovala Kristína s prehľadom.

„A ty máš úväzok u SIS, alebo čo?“ odpovedala som nabrúsene. „Pozerám, keď už som na stránke, čo všetko ľudia vymysleli, za akú cenu to možno kúpiť a tak…“ dodala som nepresvedčivo, a preskočila som k téme istoty „aha, tie švajčiarske topánky vojenské kupujem, nechcete tiež niektorá také? Keď už objednávam odtiaľ…“

„Aj ten spacák objednávaš?“ sondovala Svetlanka. „A aký?“

„No, tento, je použiteľný do mínus 37 stupňov, ale zasa tento je krásny, no je len do mínus “ ukázala som obrázok, a aby som sa vyhla ďalšiemu „mami, ty sa chystáš spať niekde, kde je mínus 37, alebo mínus 20 stupňov? To ideš nocovať v mrazáku?“ ukázala som rýchlo – „ale vezmem len tie topánky – sú také charizmatické“.

Cesta Draka…

Aj psychicky som sa dnes pripravovala na ten les – uvažovala som o ceste Draka. Obvykle píšem v súvislosti s drakmi v blogu o situácii, kedy chŕlim dračie plamene – lenže drak v skutočnosti nie je len o plameňoch a ohni. Na rozdiel od Európy, kde len o tých plameňoch a drakmi zožratých princeznách z rozprávok vieme, východná filozofia draky vníma ako bytosti vonkoncom nie plamenné, ale naopak – mierne, aj múdre, silné a láskavé. Vlastne aj môj drak – spojenec, ktorého si privolávam ako silové zviera, je biely, s tyrkysovými očami, a je vodný.

Šaolin Draka pokladal za najviac duchovný štýl zo všetkých štýlov boja – Zem a Voda sa v ňom podľa Šaolinu spájajú. Je aj symbolom duchovnej pravdy, ktorú nemôžeme chytiť rozumovou úvahou, len prijať, precítiť. Drak je vo svojej dávnej podstate veľmi vzácna bytosť – a práve drakmi preto volali s úctou kedysi i tých, čo ovládali prácu s energiou v je rôznych podobách – ako kung-fu, akupunktúrnej a bylinnej liečby. Draky sú skrátka bytosti, ktorým možno veriť..

Vietor ešte stále hlasno kvíli…

Moc si prajem, aby sa počasie upokojilo. Nie kvôli ceste do Popradu, o tej sa rozhodnem podľa počasia ráno – no myslím, na všetky tie zvieratá, vystavené noci v mrazivom chlade.

No tak, vietor, utíš sa – prosím…

Chcela som dať záverom koincidenciu, ale je tak hlboko osobná a silná, že ju neprezradím. Tak dám aspoň vetu, ktorú mi privial Zámer sveta v tejto chvíli „zase píšeš o dôvere“. „Nie, naozaj?““ začudovala som sa. No áno, vlastne áno – drakom a vetru verím.

Elena   13.5.2019