otvorene

Ako vravím v nadpise – o najnovšej rozsiahlej akcii slovenského zdravotníctva pre zdravie národa a jej výstižnom názve vám teraz prezradím – okrem iného, pravdaže.

Akcia za zdravie národa…

Potrebujeme všetci pre svoje zdravie čerstvý vzduch.

Pre šťastný a zmysluplný život potrebujeme aj prírodu, hviezdnu oblohu, oblaky letiace nebom, východ slnka, šum vetra v korunách stromov a spev vtákov – som o tom presvedčená.  Ibaže časť národa nie a nie na ten čerstvý vzduch dostať – povaľovali by sa v pohodlí svojich bytov a domov, v mäkkých kresielkach a na gaučoch pred televíznou obrazovkou. Či v posteli pomaly aj doobedu – kto z nich by sa dobrovoľne šiel dívať na nočné nebo plné hviezd, či na letiace oblaky a radostne vítal vychádzajúce slnko na svitaní okrem mňa? Poviem vám – minimum takých by sa našlo.

Ibaže vďaka slovenskému zdravotníctvu takých ľudí rapídne pribúda. Predstavte si, s takým nepochopením sa táto úžasná akcia slovenského zdravotníctva stretla – médiá vypisovali, ako ľudia stoja pred nemocnicou už v noci, aby sa vôbec dostali k lekárovi. Písali emotívne, že chorí ľudia stoja rady pred nemocnicami, len aby prišli na potrebné odborné vyšetrenie – ale veď komu treba viac zlepšovať zdravie, ako tým chorým? Čerstvý vzduch – najlepší lekár, čo ste zabudli? Sú na čerstvom vzduchu, dívajú sa na hviezdne nebo a s obrovským nadšením vítajú svitanie a vychádzajúce slnko – ani na Stonehenge by ho druidi s takou radosťou nevítali, ako ľudia čakajúci na vyšetrenie pred slovenskými nemocnicami.

To všetko v rámci najnovšej akcie za zdravie národa „Dostaň sa na rad“.

Akcia Rozštípat sekerkou…

Pravdou je, že telesné a duševné zdravie sú úzko prepojené – a tak by ľudia s pobytom na čerstvom vzduchu mali zlepšiť aj svoje duševné zdravie. Mali by si uvedomiť, že zdravotníctvo je nami platenou službou, nie charitou – a nedať sa okrádať sprostým spôsobom, že platíme čoraz viac na zdravotných odvodoch a dostávame za to čoraz menej kvality a čoraz menej služby. Je potrebné vyvodiť dôsledky voči tomu, kto v tomto štáte zavinil, že poisťovne môžu ryžovať zisk.

K tomu vám poviem krásny príbeh, na ktorý si v podobných situáciách spomeniem, ktorý ma zakaždým vnútorne pobaví a ktorý rozprával istý český bábkoherec – na námestí v čase po revolúcii hral pre verejnosť divadielko – rozprávku o darebákoch a                                                                                                                                                                                              okolostojace deti na otázku „čo s nimi urobíme deti?“ začali pokrikovať „useknout hlavičku“. To herec nečakal – plánoval sa dostať k ich možnej náprave  a krvavé riešenie mu nebolo blízke, povedal preto deťom, že to nie je dobré riešenie, že ani darebákom useknúť hlavičku nemôžeme a čo iné navrhujú. Na to nejaký chlapček zakričal „rozštípat sekerkou“…

My tiež nebudeme sekať sekerkou, ani štiepať, ale mali by sme rozhodne vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť – lebo zisk zdravotným poisťovniam povolený rozhodne nie je celosvetový a sú krajiny, ktoré to riešia úplne inak. Rozhodnutie o zisku zdravotných poisťovní je zlodejinou voči občanom.

Záverom…

Koincidenciu dám? „Nespoľahlivosť je len forma klamstva…“ No veď hej – mne to dáva zmysel – nechcem žiadnu nečestnosť, nespoľahlivosť a žiadne klamstvá a žiadnych klamárov. Máme skrátka právo dostávať presne to, čo dávame.

Ach, koincidencie sú úžasná vec. A tak vám ešte jednu akciu spomeniem, moju dnešnú – akcia Ja a moje hranice… Aj to je dobrá akcia. Prezradím vám niečo – šla som dnes na súd odniesť jeden doklad. Slnko hrialo, ja som kráčala v nových topánkach.

(Nových teda len pre mňa, prišli predvčerom a po prvý raz som si ich obula – ale inak sú to originálne vojenské švajčiarske topánky, použité. Sú presne také, aké chcem mať – akurát že som celkom neodhadla veľkosť, sú mi trochu veľké a sú poriadne ťažké – no to len, kým si na ne zvyknem, utešovala som sa).

Pripadalo mi to hodne symbolické. Uvedomila som si, že nikomu už nedovolím, aby sa ku mne správal zle. V tom mojom rozhodnutí bolo tak akurát emócií. (Emócie ovplyvňujú podstatu racionálneho myslenia. Pri rozhodovaní nie je dobré pridať priveľa emócií, avšak ani primálo. Sú emócie integrujúce a dezintegrujúce. Toľko k téme emócií moje psychologické Ja.)

No áno, viem byť ako kožené vojenské topánky s oceľovou špicou. A viem byť aj nežne krehká ako sladko voňavý bazový čaj s malinovým sirupom (tí, ktorí čítate môj blog, viete, že taký čaj milujem). to všetko som ja. A tak viem presne, akým ľuďom otvorím s dôverou dvere svojho sveta. Spoľahlivým. Ostatní „adios, amigos“ – svet je veľký, žite ako viete, ale v mojom svete nemáte miesto.

Elena   17.5.2019