V rámci obedňajšej prestávky som bežala včera nakúpiť.
Rýchlo, rýchlo – deťom celozrnné žemle (tento týždeň v XXL veľkosti) a bylinkovú tvarohovú nátierku, pre seba čučoriedky a obľúbenú jablkovú šťavu vo fľaši. Kuracie filety na víkend, v akcii pre mačky tyčinky, a ešte petržlen s vňaťou, mrkvu aj kaleráb, banány v akcii. A tie sladké paradajky, pravdaže. Hm, aj cibuľku majú nádhernú, ale tú pestujem v troch truhlíkoch, mám jej dosť (a som človek starých čias, doma pestované a vyrobené je pre mňa najlepšie). No dobre, priznám sa – mala som slabú chvíľku, aj tri ťahavé kríčky či kvety som zachránila (boli zlacnené a už vädli, počula som ich tichý plač – teraz sa už usmievajú spolu vo veľkom kvetináči na mojom balkóne).
Výber dobrý, zelenina a ovocie čerstvé – tak aký problém? Ukázalo sa, že riadny. Rady pri pokladniach, z ktorých niektoré šli a niektoré nie. Čas sa vliekol. Pán predo mnou začal šomrať na neobsadené pokladne, jeho žena sa ho snažila upokojiť. Hovorila skúsenosti z rakúskych obchodov, keďže pracuje v zahraničí. Debatovali sme chvíľu o tovare a pokladniach, keď náhle pokladníčka ohlásila, že zatvára pokladňu a máme ísť ku inej pokladni. To sme mali pred sebou ešte dvoch či troch zákazníkov, takže pokladňa už bola na dohľad. Pán sa nahlas opýtal, že čo je to za úctu k zákazníkom. Mal pravdu.
Iste, chápem, že niekedy musí mať pokladník prestávku, že si potrebuje vydýchnuť či odskočiť. Ale potom je namieste ho zameniť iným pokladníkom, alebo dať tabuľku o uzavretí pokladne za posledného stojaceho zákazníka v rade. Prípadne aspoň hneď zároveň otvoriť inú pokladňu. Nestalo sa ani jedno z uvedeného.
V ďalšom rade sme stáli zasa o trochu ďalej od pokladne, pár ľudí pred nami. Spomenutý starší pán sa už podráždene pýtal nahlas, prečo nás poslali preč od tej pokladne, keď sme tam vystáli radu. Nikto neodpovedal. Ja som sa ho snažila rozveseliť predstavou, že za státie v rade zákazníci dostávajú odškodnenie od obchodných domov. V pamäti som lovila, ako je to s tým odškodnením za neúmerne dlhé čakanie v rade v obchoďákoch. Nestrieľam si z vás, naozaj to existuje.
Bolo by korektné voči zákazníkom, keby obchodné domy túto informáciu vyvesili na miesto viditeľné pre zákazníkov.
Posunuli sme sa hádam o dvoch ľudí, keď opäť zaznel aj v tomto rade oznam, že zatvárajú pokladňu a boli sme nútení sa presunúť ku inej pokladni – pritom tie zatvorené pokladne boli stále zatvorené. Spomenutý pán začal nahlas kričať, že ako je takéto správanie možné. Že sme stáli v rade už pri dvoch pokladniach predtým. Chcel nechať celý nákup tam aj s vozíkom, manželka ho poslala vonku sa upokojiť s tým, že v rade bude stáť sama.
Pri odchode povedal vetu, ktorá vo mne rezonuje aj teraz – „Toto že vraj je najlepší predajca? Preboha, a ako to potom vyzerá u toho najhoršieho?
Elena 7.6.2019
Celá debata | RSS tejto debaty