otvorene

Kupovala som si dnes stan.

Poviem vám o tom príbeh.

Kupovala som si dnes stan…

Prezrádzam to vám – a prezradila som to i dcére Kike, keď sme podvečer sedeli doma v obývačke. Hľadala som niečo na internete, a tak zľahka – medzi rečou – som jej prehodila „Kika, stan som si dnes kúpila.“

„Nespomínala si, že sa chceš sťahovať“  zatiahlo pohotovo dieťa.

„To do lesa“ dodala som so smiechom, „asi nebude tak teplo, ako som čakala“. To je fakt, Zámer sveta privliekol nie na putovanie lesom ideálne počasie. A tak z predstavy „v tielku a s fľašou vody“ ma dohnal ku rozhodnutiu v mikine a so stanom. Hamaka ma lákala (to je tá sieť medzi stromy natiahnutá), lenže čo ak ju nebudem vedieť natiahnuť? A stan je stan – to je skoro ako dom, keby pršalo a bola zima – veď ho už dajako poskladám, povedala som si.

Tak si stan kúpim.

Pravdaže, šla som na to vedecky. Preštudovala som si tri články, ktorých autori mali rôzne názory na to, ako si vhodný stan vybrať. Potom som si pozrela niekoľko stránok so športovými potrebami a výstrojom do prírody. Výber bol naozaj veľký, čože o to – začala som maximalisticky, tie najlepšie a odporúčané stany. Prešla som štyri stránky a mala som pocit, že to nie je celkom to, čo hľadám. Presnejšie, že to vôbec nie je to, čo by som chcela.

Hm, vyberali ste stan v nie tak dávnej dobe? Viete si predstaviť, ako by ste si vybrali stan z toľkých možností?

Ja už áno. Nakoniec som si nahodila vlastné kritériá – veď predsa hľadám stan presne pre seba. Bolo to jednoduché – na stane nechcem okienka, načo by mi boli. Mal by farebne zapadnúť do prírody, takže žiadna krikľavo oranžová či jedovato zelená. Nepotrebujem predsienku, jednu, dve, ani tri. A mal by byť malý, skladný a ľahký, aby som ho bezproblémovo niesla. Vodeodolný, ale to je asi samozrejmosť pre všetky stany, však?

Samotná farba vyhodila väčšinu kandidátov. Okienkovo a predsienkovo to tiež riadne preriedili, ale i tak by som musela dosť triediť. Tak ako vybrať ten správny?

Potom som dostala výborný nápad – aké sú najlepšie topánky? Vojenské. Aký je najlepší ruksak? Vojenský. A tak aký stan treba hľadať?  No presne, však viete.

Potom už veci dostali rýchly spád. Pár klikov – a našla som. Hm, ak vieme čo hľadáme, tak hľadanie nie je až taký veľký problém. Žeby toto? Áno? Áno, áno, áno, ach, presne toto je šampión môjho srdca.

A tak som doma s ľahkosťou pokračovala v rozhovore s Kikou. „No vieš, je úžasný. Neváži veľa, je farebne zladený s prírodou, tvarovo praktický a – spávali v ňom francúzski rozviedčici“ dodala som hrdo.

„V tom tvojom stane? Ty si kúpila stan v bazáre?  Aby tam neboli ešte ich kosti“ zaprovokovalo dieťa.

„Nie z bazáru, čo si – z normálneho obchodu. Rozviedčíci taký mali na misiách, no, ten stan je originál vojenský, tak musí byť úžasný, nie???…“ povedala som s neskrývaným nadšením.  

 „Aha, spávali v ňom v roku 89? Počkaj, nie, myslím že iste v roku 1889“ zadumane povedalo dieťa. „Možno v ňom spával aj sir Edmund, keď vyrazil na Severný pól. No a on ho zdedil po svojej prababičke…“

To už sme sa obe smiali pochabo.

Kupovala som si dnes stan…

Poviem vám, potešila ma tá pseudohistória Kikou vymyslená, milujem veci s príbehom, mať stan ako sir Edmund, to nie je len tak…

A nie, ten stan nie je malý.  Rozviedčíci vo Francúzsku chodili na misie zrejme po dvaja…

Elena    8.8.2019