Tíšenie 8. – Neveselý príbeh o bezdomovcoch. . .

Bezdomovci – je táto téma pre vás kontroverzná, alebo máte úplne jasno, ako je to s nimi u nás? O tejto téme a jej rôznych aspektoch v tejto chvíli uvažujem – poviem, že ako a poviem aj, že prečo….

 

Bezdomovci medzi nami…

Hlavne tie väčšie mestá zapĺňajú niektorí bezdomovci vlastným pričinením, niekedy v prepojení so závislosťou, inokedy sú zavalení existenčnými problémami, z ktorých sa nedokážu sami vymotať.

Dnes som bezdomovcov stretávala v priebehu dňa častejšie ako bežne – bola som s dcérou Jazmínkou u lekárky v Poprade. Súcitím s nimi, trom z nich som i energiu v duchu poslala – a nemala som jej až tak navyše (Popradčanom som i jeden strom energiou liečila, a dávam ju zakaždým aj húkajúcim sanitkám s prianím, aby to pre toho pacienta dobre dopadlo. Jednoducho vnímam ľudské utrpenie, zachytávam ho v okamihoch dňa. Najviac ma dostanú dôchodcovia v obchodoch, ako úsporne nakupujú. A občas predychávam aj ľudí na vozíčkoch, ktorí niekde v meste čakajú, čo im niekto dá. Na druhej strane však zachytávam i radosť, a skutočne úprimne sa teším s neznámymi z každodenných maličkostí  – Rómka nesúca domov melón tak natešene, že som sa i ja usmievala s ňou).

Nie, nechcem, sa vzdať tejto svojej citlivosti, zatvrdnúť a spraviť si malý slepý svet, ako podaktorí  v štýle JA, JA, JA, moja rodina a nejakí kamaráti a známi… Nesnažím sa však zachrániť za každú cenu celý svet, každého bezdomovca – a nemám z toho zlý pocit. Niektorí pomoc odmietajú, a aj máme každý z nás limitované sily, takže je dobré nejakú hranicu postaviť, len by nemala byť pritesná…

 

Pritesná hranica…

Bolo mi smutno dnes z jednej správy – aj keď príbeh je spoza hraníc, z Česka – že niektorí z nás sú takí malicherní a primitívni. Dobrovoľníci rozdávali jedlo ľuďom, ktorí o to prejavili záujem, dávali im teplú varenú stravu. V Ostrave pri stanici, chodili tam jesť nielen bezdomovci, ale aj mnohí dôchodcovia, invalidi, aj niektoré rodiny s deťmi. Toľko ľudí dnes ráta každý cent (v spomenutom príbehu každú korunu, pravdaže, mnohí z nich sa hanbia ísť na úrad pýtať si nejakú podporu, a beztak by ju mnohí ani nedostali v tejto skvelej kapitalistickej spoločnosti) a tak je pre nich také jedno teplé jedlo denne príležitosťou prežitia. Niektorým ľuďom údajne prekážalo, že tam jedli aj Rómovia, iným zasa, že sa potom okolo stanice motajú bezdomovci, a tým ďalším ktovie čo vadilo. Rozdávanie teplého jedla bezplatne sa zatrhlo, oficiálne preto, lebo dobrovoľníci nemali doklady o zdravotnej spôsobilosti. Škoda krásnej ľudskej aktivity a škoda príležitosti pre všetkých tých, ktorým pomáhala v prežití.

 

Kde by mali bezdomovci byť…

Niekedy uvažujem, že by nemali byť v uliciach miest, v okolí námestia, v okolí železničnej a autobusovej stanice – odvšadiaľ ich vytláčajú. Tak kam majú ísť? Však niekde žiť musia. Rozumiem tomu, že ak popíjajú a sú hluční, nie je to príjemné, ľudia majú aj strach niekedy iste. Lenže čo s nimi urobíme?

 

Neviem, kde by mali byť, ale viem, kde by určite byť nemali…

Poviem vám ešte jeden príbeh.

Prišiel ku mne v skorom ráne, keď som cestou autobusom čítala veci na mojom facebooku. Stránka Nekŕmte nás odpadom zdieľala včerajší večerný príspevok mladých medičiek. Prišli na prax v istej bratislavskej nemocnici – a … Toto napísali:

Chcem sa s vami podeliť o moje dnešné ráno. Po skončenom 4.ročníku na medicíne máme 2 týždne povinnú prax z chirurgie, ktorú som sa rozhodla si spraviť v Nemocnici u Milosrdných Bratov v Bratislave, kedže by som ju vedela zaradiť medzi “tie lepšie” nemocnice. Dnes ráno nás so spolužiačkou čakalo krásne prekvapenie keď sme došli do šatne medikov kde sa prezliekame a našli sme tam ležať na zemi ožratú ženu a chlapa. Po našom rannom budíčku sa chlap prebudil a začal sa obliekať ako do nového dňa. Stihla som spraviť foto a okamžite sme šli na vrátnicu to nahlásiť. Pán vrátnik si zavolal SBSkára, ktorý s obuškom hrdinsky išiel s nami naspäť do šatne. Keď sme tam prichádzali, tí dvaja ožrani sa vytackali z dverí a pobrali sa preč. SBSkár nám hovorí že sa nemáme báť, že ide s nami ( vy ste taký odvážny ujo, čoho sa teraz máme báť keď už odchádzajú?). Hovorím si ešte, že našťastie sme ic  h stihli
aspoň za nimi pojde SBS. SBSkar sa však zastavil kúsok od nich na mieste a povedal mi na to, že toto on nemá na starosti a nechal ich v klude odkráčať vyspinkaných do ružova. V šatni, ktorá nemá ani okná zostal smrad taký, že vaša izba ráno po flaši borovičky voní po konvalinkách. Na to sme ešte dostali poznámku od pána hrdinu: “Baby nadýchnite sa a rýchlo sa prezlečte.” . Zaklincovalo to keď sa nás jeden zamestnanec spýtal: “Taký muž a žena?” …Takže očividne je to normálne a vie sa o tom. Neviem ako sa tam dostali ale zamestnanci to asi neboli, keď rovno z našej šatne zamierili piť na lavičku kde som ich stretla poobede.
Riešenie: posratý SBSkár a vrátnik obviňujúci medikov, že nezamykajú. Ďakujeme.
Týmto by som chcela poukázať na to, že všetci vieme aké máme na hovno zdravotníctvo ale o tom ako sa správajú k nám študentom je ďalšia vec o ktorej sa nehovorí. Toto je len jedna z mála vecí, ktoré zažívame na stážach ale myslím že si zaslúži pozornosť, lebo aby v študentskej šatni v nemocnici kde sa prezliekame a nechávame si veci (behať s ruksakom po oddelení tiež nie je najpohodlnejšie) prespávali bezdomovci alebo čo, je už trošku vrchol. 

Na uvedenom facebooku nájdete aj fotografiu. Dala som tam koment – poďakovala som mladým medičkám za ich odvahu pomenovať problém – lebo nič sa nezlepší, ak sa všetci budeme len dívať, či ak sa budeme tváriť, že nás nijaké problémy okolo nás nezaujímajú, my chceme len pohodlne žiť bez starostí.  A hej, uverejnením na facebooku sa problém nevyrieši, zato poslaním podnetu ministerke zdravotníctva azda áno. Zareagovala promptne, situáciu príslušný odbor preverí.

Nepovolaní ľudia v priestoroch nemocnice nemajú čo robiť – nie je to kino, ani charita, ani útulok, ani hotel, nocľaháreň či sociálne služby… Nejde len o prenos možných infekcií do prostredia nemocnice, či o vynesenie nejakej infekcie z nej. Ale aj o bezpečie pacientov – kto z vás vie garantovať, čo vyvedie človek pod vplyvom alkoholu? Ak aj nie úmyselne, stačí zapálená cigareta, s ktorou zaspí… Je nemysliteľné, aby sa do nemocníc dostávali bezdomovci či ktokoľvek iný, dokonca opití a s alkoholom v rukách.

Pri takom neporiadku v ochrane priestorov nemocnice kto zaručí, že sa tam nabudúce nedostane niekto s bombou?

A ešte horšou verziou príbehu je možnosť, že nešlo o bezdomovcov, ale ľudí z personálu – to v tejto chvíli skutočne netuším. V diskusii k tomu príbehu tam ktosi aj bagatelizoval, že asi šlo o prešvihnutú párty zamestnancov – tá namol opitá pani je predsa oblečená ako zdravotníčka. Nechce sa mi veriť tomu, že by bol niekto naozaj natoľko bezohľadný a nezodpovedný, že by vystavil životy pacientov riziku – však kto by im pomohol, ak by zamestnanci v službe „mali párty“?

 

Fakt neviem, ktorá z tých dvoch možností je horšia alternatíva…

Pevne verím, že ministerstvo po preskúmaní situácie verejnosť poinformuje, ako to bolo v skutočnosti. A mal by nabehnúť aj generálny prokurátor, lebo nechať ako SBS-kár potulovať sa nemocnicou cudzie osoby, navyše pod vplyvom alkoholu – to už mi zaváňa aj verejným ohrozením, za to je celkom slušná pálka pri preukázaní…

 

Nemyslím si, že by sme mali byť dobrí a láskaví ku všetkým bezhranične…

Mnohí by tým len zneužívali našu slušnosť a súcitnosť. Teraz mám hranicu súcitenia s inými, ktorá je pre mňa bezpečná. Nepomáham už každému – a nie som ochotná byť slušná voči ľuďom ku mne sa nečestne a bezohľadne správajúcim. Súcitím s každým okrem tých, ktorí týrajú deti a zvieratá akýmkoľvek spôsobom, tam moja tolerancia končí. A rovnako nesúcitím s jednou osobou, ktorou hlboko pohŕdam – prepojila som ju s jej vlastným zlom, ktoré v živote spravila iným ľuďom – a že ho bolo neúrekom. Jasné, že vo mne zarezonuje aj súcit, keď ju Zámer sveta tým zlom zavalí, ale budem vedieť, že je to zaslúžené…

A hej, súcit pokladám za veľmi veľkú silu, ktorá nás posúva dopredu. O tom by sa dalo naozaj dlho písať.

 

Záverom…

Dáme  koincidenciu? Mám knihu – román o hľadaní duše, ešte som ju nemala v rukách, ale budúci týždeň ju chcem prečítať, snáď konečne dopíšem moju druhoatestačku a bude viac času. Tak teraz dajme aspoň náhodné otvorenie

Súcit je najvyššia forma múdrosti.

No prosím, a že Zámer sveta s nami nehovorí. Niekedy mám pocit, že je tak blízko, až mi nakúka cez plece pri písaní, tak presne nadviaže koincidenciu na tému.

 

Elena    8.8.2019

 

P.S..: Súcit je pre mňa ako to slnečné svetlo, predierajúce sa pomedzi vetvy mohutných stromov. Na mieste, kde sa mu to podarí, je svet celý prežiarený jeho svetlom.. 

Fotografia je moja.

 

Ej, ej 5. – Chcete si kúpiť guľomet alebo tank?

01.09.2025

Teda úvodom rovno – aby som vás neuviedla do omylu – nepredávam. Môžete ale požiadať vládu, nech nejaký ten guľomet či tank zadováži i pre vás. Však vy by ste ich mali splácať i vaše deti či vnúčatá najbližších 45 rokov vraj. Píše o tom Heredoš https://www.facebook.com/photo/?fbid=1371741424954874&set=a.523964779732547 Miro Heredoš 7 h· VLÁDA CHCE [...]

Ej, ej 4. . Ako Poliaci Ukrajincom hranice ujasnili. ..

31.08.2025

Problém hraníc na Ukrajine sa vonkoncom netýka iba územia. Môžeme dlhodobo pozorovať, že podaktorí ukrajinskí občania – vrátane Zelenského – majú problém i s hranicami slušného správania. Namiesto vďačnosti za dávané je tu arogancia a ako samozrejmosť berú svoje požadovanie „dávajte čoraz viac“. Slováci im poslušne posielajú elektrinu i plyn, [...]

Ej, ej 3. – Tí apolitickí. . .

30.08.2025

Výročie SNP. Kadejako ho ľudia trávili. Oslavu v Banskej Bystrici narušil folklórny súbor Urpín, ktorý na poslednú chvíľu oznámil, že na slávnostiach nevstúpi, aby vraj nebol spájaný s politikou. Minister obrany Robert Kaliňák pritom uviedol, že s vystúpením FS Urpín sa rátalo až keď sami prejavili záujem prispieť svojim číslom v rámci programu [...]

Téryho chata, Vysoké Tatry, zima, sneh túra, hory, vysokohorská turistika

Klub slovenských turistov odmieta kritiku verejnosti pre výber chatárov v Tatrách, rozhodnutie nezmení

01.09.2025 19:07

Reagovali na kritiku verejnosti, ktorá negatívne vnímala najmä výber nových chatárov na Chate pod Rysmi a Téryho chate vo Vysokých Tatrách.

Andrej Babiš

Babiša na stretnutí s voličmi jeden z občanov trafil barlou do hlavy

01.09.2025 18:17, aktualizované: 19:49

Podľa poslanca, ktorý s Babišom na stretnutí bol, ho jeden z účastníkov zasiahol barlou do hlavy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,196
Celková čítanosť: 10715717x
Priemerná čítanosť článkov: 3353x

Kategórie

Archív