otvorene

Dobré skutky sú odmenené a zlé potrestané – tak nám hovorí poučenie každá rozprávka. A je to tak aj v realite – akurát že upresním, odmenené sú nezištne dobré skutky (nie tie robené účelovo pre odmenu) a potrestané sú spravodlivo skutky, spojené so zámerne nečestným, bezohľadným, iným ľuďom ubližujúcim správaním.

Nemám na mysli ako nositeľa spravodlivosti políciu, prokuratúru a súdy Slovenskej republiky, to by ste sa spravodlivosti načakali. Tí, ktorí za ňou u nás vykročili, by vám mohli rozprávať príbehy o desaťročia trvajúcich súdnych sporoch a pokrivených paragrafoch.

Dnes poviem pár slov o tom, ako nastoľuje spravodlivosť Zámer sveta. Je základom všetkého, ide Bohom, Osudom, nami. Nie my to tu riadime…

Ako trestá Zámer sveta…

Nemýľte si to s prekliatím – uvalenie kliatby prinášajú čierni mágovia, respektíve v určitých situáciách aj bežní ľudia (obvykle ich prekliatie nemá žiadny účinok na prekliateho, nesie len nejakú negatívnu energiu k nim).

Nenesie ho Zámer sveta. Ten trestá inak. Neriadi sa našimi pokynmi, ani našimi prianiami, ani našimi prekliatiami. Koná sám, a postupuje v troch krokoch.

Prvý z nich je POKARHANIE – je to signál varovný. „No tak, prestaň“ hovorí jeho napomínajúci hlas. Je to ako capnutie po ruke.

Druhý z nich je POSTRČENIE – je to signál výstražný. „Okamžite prestaň“ prísne vraví. Je to ako buchnutie do chrbta.

Tretí a posledný z nich je  POTRESTANIE – tam jeho trpezlivosť končí. „Stačilo“ znie jeho hlas. Je to  „sťatie hlavy“.

Ak je človek zaslepený, ten prvý a niekedy i druhý signál si uvedomí až keď už je neskoro – s odstupom času spätne, v situácii trestu.

Spomeňte si na situácie, kedy ste v živote zažili niečo zlé, a skúste spätne pohľadať – Zámer sveta vám dal tie dva signály predtým – chcel vás zastaviť v nejakom zlom konaní voči iným, alebo voči sebe samému.

Hodnoty života…

Zámer sveta zasahuje vtedy, keď porušíme nejakú hranicu voči iným ľuďom, alebo voči sebe. Čestnosť, dôveryhodnosť, súcitnosť – tie hodnoty sú podľa mňa základné.

• Mám ďaleko ku dokonalosti, ani po tom netúžim – snažím sa konať čestne, aby som sa vždy mohla obzrieť za seba, no nie som láskavá ku každému bezvýhradne.
• Dôvera a dôveryhodnosť – to je veľká téma. Snažím sa konať dôveryhodne, dodržať slovo – naozaj pre to robím veľa. A riešim teraz v sebe otázku, komu môžem veriť – nepáči sa mi žiť vo svete takej tej „egofilozofie“, že „spoliehať sa môžeš len sám na seba“. Pre mňa sú iní ľudia v živote dôležití, som spolupracujúci človek, no musím teraz upokojiť svoje hranice ohľadne dôveryhodnosti.
• Som súcitný človek – veď vidíte, že sa vyjadrujem v mojom blogu mierne. Napríklad keď občas uvažujem, odkiaľ sa na Slovensku berú ženy ľahkých mravov, čo je podľa mňa smutná vizitka morálnych hodnôt ich rodičov – tak na pobehlice používam skôr prirovnania v štýle „putovná atrakcia“ a „príležitosť pre každého“. Som súcitná niekedy až príliš – občas to vidno aj v blogu ako uletím do emócií, lebo silne súcitím s tými, za ktorých kopem. Musím preto občas maskovať pocity „za stenu“, nahodiť „neutrálnu tvár“. Pomáham iným, no mám hranice.

(Vynorila sa mi k tomu v pamäti situácia z minulotýždňového popradského pondelka –  neďaleko obchoďáku hral na harmonike nejaký pán. Bolo chladno, vedľa neho ležal pes na deke a mal pri sebe misku s granulami a s vodou. Vysypala som mu za hrsť drobných, ak je niekto starostlivý a láskavý ku zvieraťu, nie je to zlý človek.  Pri kostole bol pán na vozíku, s ceduľkou. Pýtal peniaze od okoloidúcich – nedala som mu nič, intuícia ma varovala, pripadalo mi, že to je cez neho niečí zárobkový podnik. Polícia by to rozhodne mala monitorovať.)

Skoro ako Buddha…

Je október – a tak myslím na šamanove slová z februára ako Zámer sveta zasiahne. Sú veci, ktoré neriadime, ale vidíme ich. Viem zvládať hnev, nechala som ísť lekárku vinnú za smrť môjho syna a neprajem jej nič zlé. Prevzala som zodpovednosť a zamerala som hnev v situácii rozvodu proti sebe, že som sa nechala klamať.

Ale nemám súcit so ženou, čo ma podvádzala počas manželstva. Je tretí mesiac od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode – keďže viem, že Zámer sveta je vždy presný a tak do konca mesiaca prvý krok zrealizuje, prajem jej to. A keď to zoberiem z hľadiska štatistiky – na svete je viac ako 7,7 miliardy ľudí, a ja neprajem nikomu nič zlé, až na jednu, jedinú osobu, aj tej prajem len toľko zla, koľko ona spôsobila v živote iným  – však to som skoro ako Buddha, nie?

Elena  13.10.2019