otvorene

Babie leto – dnešok ukázal jeho najkrajšiu tvár. Tyrkysovo belasá obloha a trblietavé lúče slnka, príjemné teplo po dňoch chladu mi pripadalo ako malý zázrak. Nebola to už úporná, vysušujúca pálivosť leta, ale hrejivá sila pokoja a hlbokej harmónie. Na niektorých ľudí vraj jeseň pôsobí depresívne, ja medzi nich nepatrím – jar a jeseň sú moje srdcové ročné obdobia, a to nielen v slnkom zaliate dni.

Ach, teraz musí byť prekrásne v horách, vzdychla som si v duchu.

No dobre – je v horách krásne…

– včera podvečer som bola „u partizánov“ s mojim šamanským bubnom. Niekedy sa nám z tej krásy tají dych…

A pozrite – hríbiky ako z rozprávky.

Divoký víchor M… neviemaký zlámal aj „ u partizánov“ niekoľko stromov.

Anjelik bol odviaty, a trochu poškodený počasím, no je čarovne krásny.

Vracala som sa temnejúcim lesom s nejakými srdiečkovými kameňmi ako vždy – a so spomienkami v čase…

Deň prežiarený slnkom…

– taký jednoznačne dnešok bol – na mňa len zľahka zamával na chvíľu. A to vo chvíli, keď som počas obedňajšej prestávky celodenného školenia šla zaplatiť do banky za knihu objednávanú z českého antikvariátu. Tak budem mať konečne Frýbovej knihu Polda a jeho soudce. Neviem ako vy – ja Frýbovej knihy milujem. Táto jej kniha patrí medzi moje od nej najobľúbenejšie, a čítala som ju z knižnice požičanú naozaj veľa krát.

Z prínosného školenia o kybernetickej zločinnosti som sa vracala v neskorom popoludní, vzduch bol príjemne prehriaty a slnko vytváralo rozprávkové scenérie na svahoch sfarbujúcich sa zlatistočerveno. A potom ma doškolil Zámer sveta – každý deň nás čosi učí, ak mu pozorne načúvame. Včera večer mi na moje rany hnevu, ktoré riadne pálili, priložil starý psychologický časopis – náhodne mi otvoril najskôr rozhovor s Joom Navarrom (to je expert na neverbálnu komunikáciu) a v ňom vetu „v odhaľovaní klamstiev nikto nie je dokonalý“. Píše, že sa to on sám učí už vyše 40 rokov a ešte stále to nevie. Utieral mi slzy a v jednej chvíli mi došlo, že nie sme dokonalí v odhaľovaní klamstiev, lebo náš život nie je o dokonalom odhaľovaní klamstiev, ale o nájdení ľudí, ktorí nám neklamú. Druhé otvorenie časopisu mi prinieslo článok o dôvere – s vetou „ak to sami neskúsime s dôverou, nemôžeme ju očakávať od iných“ ma Zámer sveta dostal. Zdôrazňuje v tom článku reciprocitu dôvery – vzájomné približovanie sa po krokoch. To chápem, tak by dôvera mala fungovať.

Dnes mi Zámer sveta priniesol poznanie o ikare – šamanskej piesni z jednej neprečítanej knihy vetou „cvičiť neznamená robiť veci dokonale, ale robiť ich jednoduchšie“. Rozumiem odkazu. Moja šamanská pieseň života sa mi opakovane vynára, spievam ju často – posielam pri nej liečivú energiu so zámerom kade – tade. A dve ďalšie knihy hovorili o vnútornom svetle – to mám, už som pred dávnejším časom i v blogu spomenula, že sa mi objavilo biele svetlo vo vnútri hrude, len som nerozumela, čo to je. Ani na konšteláciách, kde som to spomenula, sme tomu nevenovali pozornosť. O tom vnútornom svetle jedna z kníh hovorí, že ide o neusilovný proces. Hviezda sa nepokúša žiariť, vyžaruje svetlo. Svet mení to, kým sa stávame, nie to, čo robíme. V jednej chvíli skrátka vyžaruješ svetlo. To je silná myšlienka, rezonuje vo mne – a chcem o nej ešte uvažovať teraz večer.

No vidíte, nadpis blogu sa mal pôvodne týkal nádhery dňa, ktorý nás rozžiaril i vnútorne, no hodí sa presne i k tomu záveru, kam sme doputovali.

Lebo slnko v duši znamená aj vyžarovať vnútorné svetlo…

Elena  14.10.2019

Fotografie sú všetky moje, pravdaže…