Zamatová tma sa rozprestieralo krajom doširoka – doďaleka v kopci pod balkónom. Zamatovo čierna a zamatovo hebká, vlažná. Rozliehalo sa ňou ticho, také pravé prednohorské, aké inde nekúpiš. Hviezdy sa ligotali a vo výške letel nebom blikajúci satelit. Vešala som bielizeň – a uvažovala som o kráse toho okamihu. Bol prekrásny, taký viac ako viac… Viac […]
Pokračovanie článku