Hrejivo 8. – Cesta von. . .

O ceste von? Prečo o ceste von? A kam je to von?

Dozviete sa…

 

Cesty bývajú rôzne…

Pri tomto slove sa nám môže vynoriť pred vnútorným zrakom kadečo – známe miesta, túžba poznávať nové krajiny, cesta od seba k iným, cesta životom… Mne sa objavil ako prvý obraz troch ciest v rámci životnej cesty – poznáme ho z rozprávok, občas ho spomínam i v blogu – cesta zlatá a strieborná, vedúce kamsi falošným smerom, a tá tretia, kamenistá, tá pravá cesta zmysluplného príbehu. Je na nás, ktorú z nich si zvolíme – závisí od miery našej múdrosti a odvahy, možno dôvery v seba a v osud, hm.

 

Vianoce sú čas cesty von…

Čas otvorenie dvierok na srdci, čas dávania iným i sebe – silnejšie nás to vedie v tomto čase rásť. Všetky tie vianočné prípravy vnímam nie ako „musím, musím, musím“, ale ako „chcem, chcem, chcem“, radostne, pretože v nich cítim omrvinky Vianoc.

Možno i tie zlé veci, ktoré sa stávajú – a stalo sa ich v posledných dvoch týždňoch nemálo – nám teraz intenzívnejšie pomáhajú nájsť správnu cestu. Je pre mňa ako empatika náročné vidieť v médiách detaily tragédií. Nevyhľadávam ich, prežívam v tých situáciách bolesť, no niekedy sa takýmto správam nevyhneme, lebo sa valia odvšadiaľ. Neviem, či by mali dávať médiá až také detaily ako fotku starého pána vyzerajúceho k okraja zrútenej bytovky, ktorý potom pri požiari zomrel, či popisovať krik obetí na streche, ktoré potom uhoreli – podľa mňa sa správajú bezohľadne, mali by sme oveľa etickejšie zvažovať v spoločnosti, čo v takýchto situáciách uverejniť. Nielen kvôli empatikom, ale i kvôli pozostalým. Viem, aké sú Vianoce po náhlej a tragickej strate milovaného človeka. Myslím, že i banky by sa mali zachovať ľudskejšie, lebo z takých obrovských ziskov by tým ľuďom zvyšné splátky hypotéky mohli v tomto prípade odpustiť.

Na druhej strane nám takéto situácie ukazujú, koľko je láskavých ľudí medzi nami.

 

Moja cesta von…

Ešte v pondelok sa slnko pochabo usmievalo, tancovalo veselo na oblohe a pospevovalo – akáže zima, čo ste. Hádzalo u nás v horách lúče do kôpok snehu a rozozvučalo celý svet – ľad hlasno praskal, snehu zrazu nebolo, len voda žblnkotajúc stekala úbočím. Vtáci rozžiarení nádherným dňom poletovali a štebotali „jar je tu, aha, jar je tu“. Mňa slnečná a hrejivá náruč dňa zastavila pri vyvesovaní vypraných koberčekov a rohožiek na balkóne – „aká prekrásna jeseň“ vnímala som čarovnú chvíľu s vďakou, že sa teplo vrátilo aspoň nakrátko a svet sa ním odsnehoval. Vynorila sa mi spomienka na šamanský výcvik, kedy ma po prvý raz spontánne preplo do tela kondora a dívala som sa na krajinu jeho očami z výšky. Dívať sa očami kondora pre mňa znamená nielen mať nadhľad, ale aj zažívať pocit spolunáležitosti s prírodou. Bol to taký okamih hlbokého prepojenia so svetom.

Šla som potom zdobiť dvere na byte. V taký hrejivý deň robiť vianočný veniec na vchodové dvere bytu je trochu náročné – naozaj budú Vianoce? lámala ma pochybnosť. Rada tvorím, no teraz som s premáhaním poskladala venček z prútia, postriebrené vetvičky, tylovú červenú mašľu a dve postriebrené srdiečka som prišila, aj anjelské krídla. Dva veľké srdcia zo steny nad kreslami som zvesila, vyhodím ich? – nakoniec som ich očistila od prachu a doplnila pár drobnosťami, skrásneli. Pri ich vešaní späť som zrazu vnímala, že je tu so mnou jedno z mojich silových zvierat, biely drak – díval sa na mňa zvláštne, naliehavo, a uvedomila som si, že mi po tvári tečú slzy. Odsúvam Vianoce od seba nielen tým preslneným počasím, priznala som si úprimne – vlastne som si po prvý raz v živote zapriala, aby sa čas Vianoc odsunul, možno o dva-tri mesiace aspoň. Niekedy skrátka nemáme chuť vykročiť dopredu, vlečieme so sebou batoh spomienok z minulosti, takých žiletkových – stačí sa ich dotknúť a tečie nám krv, ani nevieme či z rúk, či zo srdca.

Komu možno veriť, no tak, povedz mi, komu možno veriť, drak – dala som mu neľahkú otázku.

Pokojne, len pokojne, znela jeho odpoveď a vnímala som jeho hlboký dych. Potom dodal – poď von.

Tak som šla – odniesla som separovaný odpad, za tým prišiel kuriér s knihou, ktorú som už dlhšie zháňala (poviem vám, české antikvariáty kníh mám moc rada). A nakoniec som šla von na balkón, tento raz vešať prádlo. Drak mlčal. Uff, mrzlo úporne, tvrdohlavo – a to prešli len necelé štyri hodiny od slnečnej skorojarnej náruče. Je to ako v živote, dobré a zlé sa strieda, dumala som nad tými prudkými prechodmi počasia v hustom snežení utorkového rána.

 

Včera mi kuriér doniesol zasa zásielku kníh, vianočný darček dcére. Nazriem do nich, kým ich zabalím, povedala som si dnes v skorom ráne. Hneď prvá má veľavravný názov Prekážka je cesta. Koincidenčne som ju otvorila – citát Roberta Frosta ma tam čakal  – „najlepšia cesta von vždy vedie cez niečo“. Tak som to poznanie prijala naplno – áno, tak to je, prisvedčila som vnútorne. Ale nie je ľahké ísť cez bolesť a utrpenie, drak, je to ťažká cesta dodala som.

Áno, ale poď, prisvedčil biely drak, potom pobavene dodal odpoveď na moju pôvodnú otázku –  a hej, je ako biely drak a havran dokopy.   

No tak, drak, povedz mi viac, prosím, prosím…

 

Elena  15.12.2019

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

A ešte i tu 3. – Zlodejina s vodou

13.10.2025

K dnešnému ťahaniu darebáčin za uši netreba veľa slov – niekto si tu z občanov robí zlatú baňu zrejme zasa raz. Keď čítam takéto informácie, spomínam na staré zlaté časy Divokého Západu, kde každého lumpa bez zaváhania okvačili na najbližší kandeláber. Mali ich tam potom o dosť menej – u nás sa zjavne množia rýchlejšie ako tie medvede, ktoré tu [...]

Dýchaj 9. – Recept pre ťažké časy

11.10.2025

Včerajšie svitanie postupne ukrajovalo z temnejúcej sa oblohy a oranžovo sa roztrblietali oblaky. Zakaždým posmutniem z rozporu môjho očakávania, že mobil zachytí niečo z tej krásy a reality fotky Krajinu drakov oblačnú som zamyslene sledovala. Ten sen ťa vyľakal, ozval sa Zámer sveta tíško. Iba zmiatol. Čo mi to má povedať, odpovedala som otázkou. Iba zopár snov [...]

Žiadni kráľi, protesty, USA, Donald Trump

Na protestoch proti Trumpovi sa podľa organizátorov zúčastnilo 7 miliónov ľudí

19.10.2025 08:55

V rámci Spojených štátov sa konalo vyše 2700 zhromaždení a NBC News ich označila za doteraz najväčšie jednodňové celonárodné protesty.

vojna na Ukrajine

ONLINE: Trump stráca s vojnou trpezlivosť: Trvá to už príliš dlho. Putin vraj chce Donbas bez boja

19.10.2025 08:00

Washington Post tvrdí, že Putin ponúkol stiahnutie sa zo Záporožskej a Chersonskej oblasti, ak získa úplnú kontrolu nad Doneckom.

Hrad Sokol upravene1 2

Hrad, ktorý mal zmiznúť z mapy, znovu vstáva. Odborníci v ňom objavili fresky svätcov aj stopy dávnych bojov

19.10.2025 08:00

Hrad Sokoľ má svoje meno právom. Doteraz pri ňom hniezdia sokoly. Postupne vydáva aj zaujímavé svedectvá o svojej málo známej histórii.

Afganistan, Pakistan

Afganistan a Pakistan sa zhodli na okamžitom prímerí, budú ďalej rokovať

19.10.2025 06:45

Zástupcovia Afganistanu a Pakistanu sa v nedeľu zhodli na okamžitom prímerí a chcú ďalej spolupracovať a zabezpečiť jeho dodržiavanie.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,242
Celková čítanosť: 10927353x
Priemerná čítanosť článkov: 3371x

Kategórie

Archív