V živote sú chvíle, kedy potrebujeme chlapa. Ja som mala takú chvíľu práve včera večer. Skladala som totiž posteľ s dcérou. A tak kým životy iných valcujú politické témy, ktoré sú teraz hodne výpovedné, ja žijem v tejto chvíli prozaicky získavaním kompetencií v skladaní nábytku.
Ach, to je príbeh – rovno prezradím, že ešte nedokončený – poviem vám niečo z neho teraz…
No, kúpila som nábytok…
Tí, ktorí ste objednávali nábytok, zrejme zaspomínate, čo všetko sa v takej situácii stáva problémom. Dnes už viem, že objednávať si všetko z jednej firmy je lepšie ako riskovať, že to budú voziť deň za dňom. Zatiaľ došla Kike posteľ, a tri skrine pre deti prídu v pondelok, dve postele prídu nevedno kedy. Nebola ani možnosť dať si nábytok poskladať tou firmou, len ho privezú – nevezmeme ho radšej tu cez nábytok? zaváhala som. Ibaže dcéra si vyhliadla konkrétnu posteľ so skrinkami a vysúvacím písacím stolíkom, tie skrine boli zasa v akcii – a moje váhanie zaklincovalo dieťa vyhlásením „na skladanie nábytku stačí inteligencia“. No veď možno áno, povedala som si v duchu, hoci vo mne hlodal duch pochybností – a objednala som.
Vyniesť diely na tú posteľ do bytu a vyhodiť pôvodnú poschodovú posteľ pomohli dvaja chlapi – a potom prišiel náš čas. Prišla som z práce, boli štyri hodiny popoludní – a hoci dieťa vyhlásilo „idem to skladať sama“, pridala som sa od začiatku. Správna mama nenechá dieťa v ťažkej situácii samé, hovorila som si odhodlane. Lebo pocit, že v ťažkej situácii nie sme sami a niekto pri nás stojí pevne, je ten najúžasnejší pocit na svete.
Sada imbusových kľúčov a kladivo, ktoré sme popoludní kúpili, mi dodávali sebaistotu odborníka. Aj fakt, že vybaliť všetky tie škatule s dielmi sme zvládli celkom rýchlo. Našli sme návod.. Pri pohľade na úvodný obrázok som si spomenula, ako som na gymnáziu nemala rada geometriu, aj matematiku celkovo – a ako som nikdy doteraz netúžila skladať nábytok. Netúžila som ani teraz, ale musela som – kto jej pomôže, ak nie ja, zbierala som odhodlanie.
Nadšenie mi nepribudlo, ani keď som návod otvorila a listovala. Nevedeli sme presne určiť, ktoré skrutky sú ktoré podľa návodu. Majú manuál pre rôzne stupne inteligencie? uvažovala som s nádejou a ochotou podhodnotiť moje IQ aspoň o dva pásma. Skrutky som prácne zrátavala v snahe zistiť, ktoré sú ktorým druhom z toho návodu.
Rebríček k posteli sme napriek tomu zložili pomerne rýchlo. Aj prvú z tých podskriniek sme akosi zložili, dokonca i dvierka na ňu Kika upevnila. Trochu dokriva, ale držia – povedala som s pozitívne orientovaným myslením. Realista vo mne ale vedel, že ak skladáme jednu skrinku dve a pol hodiny, tak zložiť dokopy všetky diely nebude večer reálne. Náročnosť úloh sa navyše od skrinky ku skrinke stupňovala – „koľajničky“ na zásuvky sme zrejme mali vmontovať ešte pred zložením týchto dielov dokopy, došlo mi, keď ich dieťa prácne vkladalo. Koľajničky uťahovalo a uťahovalo, lebo zásuvky nešli vložiť do skrinky.
Dobre, končíme nadnes – bolo už po 22 – povedala som vo chvíli, kedy zásuvky akosi zapadli dnu. Výsledný dojem nebudem popisovať, určite ho dnes musíme ešte vylepšiť. Sme kdesi na polceste – tým doladením, aj celkovo v polovici skladania tej postele.
Sú okamihy, kedy si človek uvedomí, ako v ňom pracujú stereotypy…
Nemám pocit, že treba mužov zoženšťovať a ženy zmužšťovať. Možno v každom mužovi sa skrýva vnútorná žena, ktorá predstavuje jeho citlivosť a vnímavosť a v žene zasa vnútorný muž s ráznosťou rozhodnutí, ale v reálnom živote by tie mužsko-ženské úlohy podľa mňa mali zostať rodovo rozdelené. Nemám potrebu súperiť s mužmi, že všetko zvládnem rovnako dobre a dokonca ani potrebu sa porovnávať v akejkoľvek zdatnosti. Priznanie, že muži zvládnu lepšie poskladať nábytok ako ja, ma nevedie ku nutkavej snahe sa v tom zlepšiť.
V rôznych situáciách, ktoré pred nás stavia život, si kladiem otázku, čo ma má tá situácia naučiť. Táto situácia mi pomohla si uvedomiť, že ženy síce zvládnu mužské práce – aj my ten nábytok nakoniec všetok poskladáme – no prirodzené usporiadanie rolí je najlepšie. Že dokážem oceniť silu mužskej roly. A že stojím v pohode na svojom ženskom mieste.
Elena 24.1.2020
K diskusii: valdis, líšime sa spôsobom výberu. V mojej posteli by mal miesto len chlap, ktorému by som spravila miesto v mojom živote natrvalo.
dosli baterky ? ...
ja tiež ak by som ženy nemal, tak som stratený,... ...
Normálna žena potrebuje chlapa do postele - ...
K+ ...
Celá debata | RSS tejto debaty