Čo ti(ne)poviem 8. – Tretia a posledná hádanka. . .
7. februára 2020 13:15,
Prečítané 2 398x,
elenaistvanova,
Čo ti (ne)poviem)
Toto je tá tretia a posledná z mojich hádaniek o živote, dobre a zle, povedala a odmlčala sa.
Oblaky ticho plávali nebom, vietor ich posúval jemne a pomaly.
Čas plynul…
Nehovoríš veľa, ozval sa náhle Boh. No viem, že tte správne slová prichádzajú v pravý čas a sú plné významov, aj keď ich nie je veľa, ostatné slová sú nepodstatné.
Pozrela na Boha naliehavo. No tak, vieš odpovede na moje hádanky?
Boh sa usmial. V otázkach, ktoré mi dávaš, je ukryté Tvoje poznanie a Tvoje srdce, je v nich kus cesty, ktorý si prešla Ty sama. Takisto i v odpovediach, ktoré na ne čakáš.
A čo tie odpovede? povedala vzdorovito.
Tvoja nedôvera ku mne ma zakaždým prekvapuje. Boh predsa pozná všetky otázky, aj všetky odpovede, pokýval pobavene hlavou. Pre mňa je dôležité, že Ty už máš správne otázky a rozumieš odpovediam na ne. Teraz im naozaj rozumieš, je to tak.
Elena 7.2.2020
05.03.2026
V nadráne ku mne priplával na fb príspevok Poradne pre ľudské práva. Kedysi som ich oslovila, aby hájili práva detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybenia lekárov u nás, aby pomohli ku potrebným zmenám legislatívy, no o to neprejavili záujem. Dnes som sa dostala ku správe, že bojujú proti diskriminácii rómskych žien v nemocniciach – pôrodniciach. Sú vraj [...]
04.03.2026
Čo-to o odpúšťaní viem, teoreticky i prakticky. Zrejme každý z nás má o tom lekciu. Možno je na odpustenie niektorých vecí jeden ľudský život málo. A možno, ak aj dokážeme odpustiť komukoľvek čokoľvek, chce to nekonečne dlhý čas ktorým kráčame krok za krokom s bolesťou. Irán pochovával tie zavraždené deti a ja si kladiem otázku za otázkou. Dokážete si [...]
04.03.2026
Niektoré zážitky idú s nami časom a občas sa vynoria v pamäti. Pred pár rokmi som stála v šere s mojim najstarším dieťaťom na popradskej autobuske, čakajúc na večerný bus bláznivo sme sa smiali. Plagát pozývajúci na zábavu do neďalekej obce tam bol a zábavu „s prítomnosťí polícijó“ sľuboval. Priznávam, občas sa k tej spomienke pobavene vraciame. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty