Nemôžem byť taká, akú ma chceš mať, aby som sa dívala bez bolesti v srdci, ak vyhráva zlo a vravela si, že v ňom je zárodok dobra. Viem že je, ale i tak chcem dobro, z celého srdca ho prajem svetu. Nechcem, aby ľudia stratili nádej a vieru v dobro, zakrútila nesúhlasne hlavou.
Obzrela sa okolo seba, stojac na kraji brala. Bol to úžasný okamih, chcela si ho vryť hlboko do svojej duše. Jeho výnimočnosť zachytilo i slnko vytváralo kdesi hlboko pod skalou na vodnej hladine trblietavé odlesky. Aj biele oblaky, ktoré zastali na oblohe. Aj vietor, ktorý krúžil okolo skaly a šumel korunami stromov nežnú pieseň.
Celý svet žiaril. Hlboko pod jej nohami sa do všetkých strán rozprestierala krajina plná zelene, obzorom sa tiahli pásy modrastých hôr. Vzduch sladko voňal.
Nikdy by som neprestala bojovať za dobro, povedala smutne. Zhlboka sa nadýchla a dodala: Je čas ísť.
Zatvorila oči. Vykročila.
No tak, no tak, život je cenný dar, a tak je potrebné s ním narábať, povedal Boh a zachytil ju do dlane. Nežne a rozhodne ju položil späť na okraj brala. Práve pre jeho cennosť a krehkosť s ním treba zaobchádzať opatrne, dodal.
Plakala ticho, slzy jej tiekli po lícach. Nechaj ma ísť…
No tak, no tak, neplač, tíšil ju Boh. Riadenie všetkého už konečne prenechaj mne, budem tvoje srdce chrániť. Svet potrebuje nádej. I ja ju potrebujem – už predsa vieš, že si môj anjel nádeje, nesieš ju svetom. A chcem Ti povedať ešte niečo – keď som vás anjelov tvoril, každému som dal meno.
Meno? Aké meno si mi dal? spýtala sa s údivom a konečne zdvihla oči plné sĺz k Bohu.
Boh sa hrejivo usmial. Práve nádej je skutočným a najvyšším dobrom pre svet. Dal som ti meno Dobro.
Elena
P.S.: Ach, áno, nech vás sprevádza hudba plná nádeje… https://www.youtube.com/watch?v=NDeB9zIoE_s&t=386s
Celá debata | RSS tejto debaty