otvorene

Mne ani nie, mala som deziluzívnu výchovu. Ale článoček s týmto pôvabným obsahom ma rozosmial pri čítaní staršieho čísla môjho obľúbeného odborného časopisu. Pravdu poviem, potrebovala som trochu humoru ako soľ, ABY SOM SA NEROZPLAKALA –  podarilo sa mi hneď zaránky vyprať usb kľúč, v práčke, na ktorom mám dôležité pracovné termínované veci. aj ďalšiu termínovanú prácu. Ja viem, ja viem, nemala som usb dávať do vrecka nohavíc, teraz si to už aj ja hovorím. Ale v náhlení sa domov predvčerom mi to pripadalo ako dobrý nápad.  Hm, kľúč je pekný, ako nový, len tie údaje na ňom či nebudú tiež dočista, dočista – to zistím až poobede, keď ho vysuším na slnku.

A tak som v tejto chvíli zalovila po niečom útešnom a veselom. Na časy detstva a výdobytky správnej rodičovskej výchovy zaspomínajme…

Ak… – tak…

Klamstvá rodičovskej výchovy sú zamerané na budúcnosť a podmienečne formulované.

Ak budeš robiť toto, tak…  je všeobecný vzorec.

Znejú v nás tieto slová rodičov a starých rodičov ako dávne posolstvá. Riadime sa nimi, vedome či nevedomky.

Započúvajme sa teraz do ich hlasu.

Spomenutý článok sa venoval vianočným klamstvám rodičov…

Keďže do Vianoc je ďaleko, vynechajme úvahu o vianočných klamstvách a Ježiškovi  a nosení darčekov (možno i preto, že ja na neho verím doteraz). Aj o Mikulášovi, ktorý po celý rok sleduje, či sme naozaj dobrí (no prečo by to nerobil, prosím vás?). A nájdime si iné, vlastné klamstvá.

Ďalším typickým radom rodičovských klamstiev boli tie, ktoré sa spájajú so stravou…

Priznám úprimne, že ani tých som si v detstve neužila. Jednak v časoch, kedy som vyrastala, ešte neboli fanatické diskusie na socsieťach, takže som si v rozumnej miere užila i čokoládu a cukríky – a jednak som vyrastala na dedine, čo samo osebe bolo v tých časoch zárukou osvedčenej domácej stravy. Odvtedy som presvedčená, že najlepším príkladom zdravej stravy je polievka podkyslo, s domácou údenou klobásou a vajíčkom pusteným v nej na polomäkko, zahustená smotanou. A že najviac vitamínu C (a D aj A, aj B) nájdeme v doďaleka rozvoniavajúcich, teplých, maslom potretých a práškovým cukrom hojne posypaných slivkovolekvárových buchtách starej mamy.

Ale na druhej strane ja som bola dieťa spontánne motivované – takže aj špenátovú polievku či špenát nahusto som zjedla, a milujem špenát doteraz.

Úspech…

Fúha, tam som vzorov mala viac ako dosť. Nemuseli ma poúčať, bola som fakt samomotivované dieťa. Naučila som sa čítať prvý deň školy, aby som mohla konečne chodiť do knižnice, úlohy som si robievala hneď po príchode zo školy spoľahlivo sama a bez potreby kontroly, a inak som školským systémom úspešne plávala ako samorast. Neukončila som základnú deväťročku, ale len preto, že som šla na gymnázium z ôsmej triedy. Formulky o prospechu mi doma o hlavu obíjať nemuseli – a ani som si známkovú úspešnosť nijako necenila, už vtedy som mala na úspech iné kritériá.

To, čo mi naozaj bolo na prospech, mi vštepili filozoficky starí rodičia.  Starý otec ma naučil nezľaknúť sa žiadnej práce, kálala a rúbala som s ním drevo. A stará mama ma naučila, že najdôležitejšia je v živote čestnosť – lebo dôveru možno stratiť len raz. Bola vzornou predavačkou a hlboko láskavým človekom, takže o nej hovorili, že je  „dobrá víla“.

Klamstiev som sa teda nedožila v tomto smere doma, zato v škole nám ich vbíjali do hlavy výdatne. Raz darmo, škola sa stala v spoločnosti doplnkom rodiny vo výchove- A veru zhostila sa tej úlohy razantne.

Ktoré z tých školou podsúvaných klamstiev pokladám za najväčšie? Hm, ktoré?  Predsa to, že keď sa budeme dobre učiť, niekam to dotiahneme.

A čo vy, ktoré výchovné klamstvo  pokladáte za to „naj“?

Elena   11.4.2020