Mačky sú súčasťou môjho života.
Sprevádzajú ma od detstva v dome na dedine, i dospelosťou v byte. Sú múdre, verné a majú zmysel pre humor, aj pre pohodlie. Majú šiesty zmysel, ešte len vkročíte do kuchyne a mačky presne vedia, kedy sa za vami rozbehnúť, lebo – nie, nejde k oknu, ani do linky, ale do chladničky. Pravdaže ich živíme údajne zdravými mačacími jedlami, no keď Kika robí kuracie prsia, odrezky patria im. A dobre vedia, že sú ukryté v tej zázračnej skrinke. Ach, tie naše mačky, sú súčasťou našej rodiny.
Sedela som ráno na zemi v chodbe a nariekala som. Neznášam, ak strácam tých, ktorých mám v srdci. Nie, nie, nie. Stláčala som mu hrudný kôš automaticky počítajúc, aj keď som videla oči s krajne rozšírenými zreničkami, z ktorých na mňa hľadela smrť.
Mami, Sloník je mŕtvy, je mŕtvy, počuješ, prestaň, snažilo sa ma dieťa vrátiť do reality.
Nikto mu neublížil, zomrel doma, no tak, pokojne, to sa stáva, vravela som si v priebehu dňa. Ale pravda je taká, že nás to všetky moc zložilo.
A vieme že ma počuješ, tam v mačacom nebi. Moc nám chýbaš, Sloník.
Elena 16.5.2020
Tiež sme sa nedávno rozlúčili s naším kocúrikom,... ...
Pred pár rokmi som mala mačičku Miňku,deti ...
Celá debata | RSS tejto debaty