Lampy sa rozsvetielkovali a krajina sa pozvoľna halí do tmy. Prudký vietor ženie oblaky oblohou, v prichádzajúcom večere má krehkú temnejúcu priesvitne modrú farbu, temné obrysy stromov sa odrážajú na jej pozadí. Je to čas uvažovania o dni, ktorý odchádza, o svete i o nás samých.
Pravdy o nás…
Nie, nie som dokonalá, a nemám rada „dokonalých“ ľudí. Oveľa viac si cením toho, kto je úprimne nedokonalý. Uvedomuje si, ako málo toho vie a vedie svoje boje za udržanie hranice ľudskosti, čestnosti, pravdivosti, zodpovednosti.
Pravdy o nás sú o našich limitoch, aj ich posúvaní. O boji so sebou, strachoch a smútkoch, aj o nádeji možno. Môj najväčší limit? Mám problém komukoľvek dôverovať teraz. A v pozitívnom smere – snažím sa citlivo načúvať, ak mi niekto hovorí o svojich limitoch úprimne.
Zámer sveta nám prináša poznanie trpezlivo.
Vie, kedy sme otvorili srdce naozaj dôvere k nemu. Také vnútorné „áno“ je aj o úprimnej bilancii seba. A ja som v prvý deň dovolenky – ako inak v čakárni u zubárky – vytiahla zo zapadnutého kúta pravdy o sebe. Vďaka knihe,ktorú mi Zámer sveta privial – Karmická setkání od Rerichovej.
Aj keď píšem kriticky o kadečom, necítim vnútorný hnev, jednoducho len riešim problém, aby bol svet o kvapku dobra lepší. Otvorene poviem – vydesil ma pred časom ten hlboký vnútorný hnev, ktorý vo mne vyvolala jedna osoba. Nikdy som o nikom nehovorila tak vulgárne, nikdy som nikomu nepriala nič zlé – ale jej áno. Podvádzala ma počas manželstva s mojim manželom pár mesiacov – a už pár mesiacov rozbíja ďalšie vzťahy. Jemu neprajem nič zlé, voči nej som mala až nutkavo sa objavujúce prianie, aby zaživa uhorela v aute – hodne špecifické prianie, ako povedal i šaman, a pri mojej sile nebezpečné – bojovala som s tým úprimne. Povolilo, no zostalo v light verzii „však darček k narodeninám, má ich čoskoro – ááá, aj s výstižnou piesňou od skupiny Heľenine oči“. Kolísala som medzi „nie ja to to tu riadim“ a „ááá, darček“.
Nie, dievča, nerob to, šepkal Zámer sveta naliehavo a vsunul mi do ruky tú knihu. No áno.
Vie presne, kedy je to naozaj. A priniesol mi na podnose knihu pre radosť – no čo iné ako Anjel pre Emily to je – toooooľkokrát z knižnice čítanú, teraz mám konečne vlastnú.
V tejto chvíli k tomu nič nedodám.
Záverom…
Dáme myšlienku z tých mojich ešte neprečítaných kníh zasa raz?
„Pre nás znamená maňana nerobiť to, o čo sa zajtrajšok postará sám.“
Výstižné.
Pre všetkých, ktorí tak ako ja hľadajú odpovede o sebe a svojej ceste – prišlo mi v tejto chvíi…
Elena 20.5.2020
Celá debata | RSS tejto debaty