otvorene

Príbeh o troch myšiach vám poviem. Pustovník prvej z myší povedal, že sa usadila v múke, ktorá by vystačila celému jej rodu, ale nestala sa tým lepšia. Druhej pripomenul, že sa prehrýzla mnohými knihami, ale nestala sa vzdelanejšia. Tretej dodal, že sa usadila medzi posvätnými predmetmi, ale nestala sa tým duchovnejšia.

No hej, každé poznanie musíme pustiť do svojho srdca, aby bolo pre nás užitočné.

Prijať posolstvo…

Keď som sa vracala predvčerom podvečer s dcérou z Popradu, vírila mi hlavou zmäť myšlienok. Pribiehali ku mne jedna cez druhú, a plietli sa mi do čítania knihy.

Čítam teraz Rerichovú, Energetické pôsobenie vecí a jemnohmotný svet – je o tom, že nielen každý človek, ale aj každá vec má svoju „dušu“ – auru. Je mi to moc blízke poznanie.

Rerichová spomína ako príklad rieku Volgu, ako nesie v sebe spomienky a osudy všetkých, ktorí do nej vkročili, plavili sa ňou, pili z nej, žili pri nej. A rovnako tak každá studnička či potôčik, každé miesto, každý predmet. Oddávna dumám o tom, akí ľudia asi žijú za tým oknom domu či bytu a aké osud sa tam odohrávajú – keď chodím neznámymi miestami, pretože okná hovoria tichou rečou. Šamanský výcvik mi pomohol začať vnímať reč kameňov.

Každá kniha nám dá nejaký odkaz – taký hlboko osobný – čítame ju mnohí, a predsa v nej nachádzame čosi „pre seba tu a teraz“. Mne táto kniha pripomenula, že sila umeleckých diel či posvätno posvätných predmetov spočíva v energii do nich vloženej. Musí to byť naozaj čistý úmysel, s ktorým ich tvoríme – uvedomovala som si. Také poslanie je výzvou, je tam vždy kus z nás – preto v životnom poslaní je to najlepšie z nás, došlo mi.  Musíme ho pustiť do svojho srdca a povedať mu „neochvejné áno“. Je to pre mňa dôležité „tu a teraz“ – detailizujem si predstavu Územia anjelov.  Pri mne by mohol stáť len človek s čistým srdcom, primárna motivácia poslania nie je biznis ani sláva, ale služba niečomu veľkému a zmysluplnému. Dosadlo mi, že podstatu poslania pochopí len ten, komu je určené, no ten porozumie naplno – vychádza z jeho srdca, ktoré nadšene šepká „áno, presne to chcem“. Je to skrátka ako zámok a kľúč. Tak, upokojilo ma to.

Rerichová v tej knihe hovorí, že zmyslom existencie je pretváranie jemnej energie vecí okolo nás. Tak som nad tým dumala – poslanie je potom najúčinnejší spôsob, akým dokážeme takú premenu robiť. Dáva mi to zmysel, lebo je službou ľudstvu s veľkým dosahom.

Keby sme pochopili, že vnútorné bohatstvo je viac ako vonkajšie, prestali by sme sa hnať za nesprávnymi vecami. Nečestné a nemorálne správanie, lipnutie na výzore, statuse, majetku je signálom, že tou cestou nejdeme. Koľko ľudí má vnútornú radosť z toho, že koná čestne, láskavo? Koľkí z nás pochopili, že podstatné v živote je rozvíjať namiesto bicepsov a tricepsov len tri svaly – srdce, rozum a svedomie?

Kniha popisuje i predmety, nasiaknuté energiou s úmyslom – či už ochranným, talizmany, alebo škodlivým. Vysvetľuje potrebu spaľovania vecí mŕtveho – to som ja pred časom spravila s vecami môjho syna, cítila som intuitívne správnosť toho kroku.

Nakoniec som prestala čítať, a len som sa dívala na krajinu za oknom.  Ďakujem, Zámer svet, za tie dieliky veľkej skladačky, dodala som úprimne. Tu a teraz sme v takých chvíľach.

Autobus mieril ešte len k Červenej Skale, a tak  som sa rozhodla ponoriť sa do okamihu. Z kabelky som vytiahla fľaštičku s toaletnou vodou, ktorú som si v Poprade kúpila. Zápästie som privoniavala popod rúško. Mám rada vône nežné a krehké, alebo trochu severské, prírodné. Ach, už dávno som nenašla vôňu, ktorá by mi bola taká blízka ako táto – vonia trpko-sladko. Kedysi som používala Savanu – bola to kúpeľová pena, no voňali mi ňou periny, oblečenie, používala som ju i ako voňavku. Po revolúcii jej už nebolo. Potom mi sadla vôňa Indian Summer od Priscilly Presley, no tá tiež skončila. Používala som potom rôzne vône, Milleniu a kadejaké iné, no nezachytili sa v mojom srdci.

Zvláštne, aj táto moja nová vôňa má v pomenovaní „leto“, no ja v nej cítim chodník škótskej Vysočiny, úbočie fialovejúce vresmi a pocit, ktorý zatiaľ neviem zachytiť. Fotka je moja, pravdaže.

Vlastne doteraz som ho nezachytila – i keď mi večer rozvoňala aj periny. Pocit, že toto je tá správna verzia sveta? Neviem.

Záverom…

Vrátim sa ešte na chvíľu k tej Rerichovej knihe. Hovorí i o daroch – dávame dary hmotné, vecné, alebo nehmotné, psychické. Energia nehmotných zásielok dáva silu obdarovanému – príbehy o naplnení Duchom nájdeme v biblii, veriaci sa modlia, šamani posielajú balíčky  energie. Šamanské balíčky energie s mojim silovým zvieraťom posielam občas – no zázračne krehkú dúhu som ešte neposielala. Dúha je symbolom mostu medzi minulým a budúcim, symbolom nádeje. Moje oba silové zvieratá k tomu privolávam –  posielam nimi kúsok dúhy.

Hej, prijatie takéto daru je jednoduché – vo chvíli, keď si uvedomím prítomnosť silového zvieraťa, môžem mu poďakovať. To je všetko.

Elena   31.5.2020