Zabité novorodené dieťa našli v Poprade včera.
Dám k tomu teraz pár slov.
Otriasla ma tá správa v rannom čase…
Práve včera som v Poprade bola, ako som písala vo večernom blogu.
Je to zvláštne – slnko svieti, vietor veje, ľudia nakupujú, chodia ulicami a lížu zmrzlinu, svet plynie zdanlivo pohodovým tempom – a niekto je natoľko zúfalý, že zabije vlastné dieťa
https://www.cas.sk/clanok/990030/desivy-nalez-v-popradskej-cisticke-nasli-telicko-babatka-krkavcia-matka-je-uz-v-rukach-policie/
Detaily prípadu polícia neuverejnila, no novinové články sú beztak také skreslené, že z nich pravdu musíme pracne dolovať medzi riadkami. A prílišné rozmazávanie detailov v takej situácii je skôr na škodu, ako na osoh – je to príliš citlivé a príliš bolestné. Hlavne s ohľadom na jej blízkych.
Nijako zabitie dieťaťa neschvaľujem, ani nebagatelizujem – je to hrozný čin – ale i tak s tou matkou súcitím…
Myslíte si, že by takto konala žena šťastná a spokojná v živote? Žena, ktorá dokáže čeliť výzvam života? Žena, ktorá si váži sama seba a nebojí sa budúcnosti? Žena, ktorá má okolo seba ľudí, u ktorých nájde oporu v ťažkej životnej situácii? Sotva, však? Lebo ako asi žila, keď sa rozhodla k tomuto činu? Ako uvažovala, kým sa na to odhodlala?
Vidieť svoje dieťa mŕtve je desivá životná skúsenosť. Môj syn zomrel vinou lekárky. A keď som po dva a pol roku od jeho smrti, po uzavretom trestnom konaní s ňou, šla nahliadať do spisu a videla som tam farebné fotky z jeho pitvy, skoro som cestou zo súdu skočila pod auto. Neviem si ani predstaviť, aké je to hrozné zabiť vlastné dieťa – vziať mu život. Vidieť ho mŕtve s vedomím, že to spôsobila ona sama a už nikdy nedokáže ten čin napraviť.
V každom dieťati je kúsok z nás samých – s tým dieťaťom kúsok z nej zomrel. Raz jej dôjde, čo spravila – ak sa stane opäť matkou a jej druhé dieťa bude s ňou vyrastať, bude cítiť, že ju sprevádza tieň toho mŕtveho dieťaťa. Deň za dňom, pri každom pohľade na druhé dieťa. Výčitky svedomia, ktoré nevymažeš ničím a nikdy.
No a možno už má deti, a neuniesla situáciu ďalšieho dieťaťa, ktoré by mala zvládnuť. Finančne, ľudsky. Nuž, kým po nej hodíte kameň – mnoho matiek nezvládalo starostlivosť o deti s pocitom pohody v časoch korony a vypisovali o tom na fb – a to ani netrpeli v nejakej traumatizujúcej životnej situácii. Iste, nezabili svoje deti, ale cítili sa hodne vyčerpané už po relatívne krátkej dobe bez výraznej traumy.
Je otázne, či tá matka bola v poriadku duševne, mohla tam byť rozbehnutá popôrodná psychóza, depresia. Možno je „krkavčia matka“ – ako ju označujú médiá (preboha, prečo – krkavce sú verní partneri a starostliví rodičia!) – už teraz zrútená psychicky a jej stav vylúči trestnosť konania.
Nebagatelizujem – ale naozaj nepoznáme situáciu tej ženy – prečo sa takto rozhodla konať. Je to ako s alkoholikom – ten sa tiež nerozhodne len tak, sám od seba v jedno pekné popoludnie, že sa ide líečiť. Musí ho život riadne pritlačiť. A nepochybne v čomsi i táto žena bola životom pritlačená – lebo vlastné dieťa človek nezabije len tak, mimochodom, pomedzi lakovanie si nechtov.
Navyše bude zápasiť s odsúdením okolia, ak sa dozvedia, čo urobila. Kamkoľvek pôjde, minulosť jej bude kráčať v pätách. Celoživotne – aj po rokoch bude pre ľudí „tá, ktorá zabila svoje dieťa“.
Nie pár rokov basy, ktoré môže dostať – ale toto je ten najhorší trest za jej čin. Žiť sama so sebou a s dôsledkami svojich činov.
Ach hej, úprimne s ňou súcitím.
Elena 10.6.2020
Vidieť svoje dieťa mŕtve je desivá životná ...
aké bol to zavraždené dieťa? kto je vrah? ...
Nevadí, hlavne že nebola na potrate, slniečká ...
Babyboxy by to riešili , keby v tej komunite ...
Fakt tragédia. Mal som za to, že je to vyriešené... ...
Celá debata | RSS tejto debaty