Tak to vyzerá, keď sa matky nahnevajú.
Veru áno. V mene našich detí.
Niet úprimnejšej lásky, ako je láska matky k dieťaťu. Niet väčšej bolesti, ako smrť dieťaťa pre jeho matku.
Niet väčšej sily, ako je matka bojujúca za svoje dieťa.
My, matky Otvoreného listu premiérovi SR, bojujeme za spravodlivosť pre naše deti, ktoré zomreli vinou lekárov. A za život vašich detí, aby v slovenskom zdravotníctve neumierali zbytočne.
Vyzvali sme kompetentných v tomto štáte nech zrealizujú zmeny – aby ľudia u nás neprichádzali o život pre neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti. Aby tí, ktorých blízki zomreli v dôsledku pochybenia lekárov, mali šancu na spravodlivé riešenie situácie.
Naše požiadavky sme uverejnili v tomto blogu pred stretnutím s premiérom Pellegrinim
K tým požiadavkám sme ešte pridali neskôr požiadavku,
aby štát zaviedol preukazovanie bezúhonnosti v slovenskom zdravotníctve rovnako, ako je zavedené v slovenskom školstve
– lebo tiež ide o deti, navyše konaním učiteľa deťom nehrozí smrť, konanie lekára priamo ohrozuje ich životy.
Padali sľuby – a zmenilo sa zatiaľ tak málo.
Obetí pochybení zdravotníkov u nás pribúda. A kompetentní mlčia. Ale my mlčať nebudeme.
V minulom roku sa zaoberala problematikou obetí lekárskych pochybení aj pani ombudsmanka Patakyová. Dokonca vystúpila so správou o situácii obetí aj na ľudskoprávnom výbore NR SR. No v správe o činnosti, ktorú predložila za rok, sa to neobjavilo. Ani zmienka o obetiach pochybení lekárov, ani slovo o ich zúfalej situácii u nás. Nepatrí to do jej kompetencie, napísala nám odpoveď na otázku, prečo sa v jej správe neocitla ani zmienka o nás a problematike.
My nemáme ľudské práva? Ani naše deti nie?
Pred časom sme napísali premiérovi Pellegrinimu, že chceme, aby naše deti tento štát radšej evidoval ako medvede, lebo o tie sa stará. No a podľa správy o činnosti, ktorú predkladá pani ombudsmanka, a venuje pozornosť vybraným témam, zrejme by sme mali žiadať, aby naše deti evidoval tento štát ako medvede, ktoré sú primigrované, homosexuálne a žijú v osade.
Požiadali sme pre riešenie problematiky o stretnutie s multirezortným zastúpením terajšieho premiéra Igora Matoviča a čakáme na jeho odpoveď.
Cesta k Slncu, zdola od popola býva dlhá, zväčša krvavá…
Cesta za spravodlivosťou v tomto štáte je ťažšia ako cesta k slnku v básňorozprávke od Rúfusa, poviem vám. Krvavé stopy na nej zostávajú. Tak veľa zúfalých ľudí ňou kráča – a koľkí sklamane vzdali ďalšie kroky, zaviazli na tej ceste…
Mohli by vám o tom rozprávať príbehy matky, ktorých deti zomreli vinou lekárov. Alebo ľudia, ktorým zomreli partneri či partnerky, alebo rodičia. Nekonečný príbeh – roky či desiatky rokov vyšetrovania prípadov a súdnych sporov, ustavičného jatrenia rán, vyčerpania, utrpenia. A sklamaní, podrazov, nečestností, prekrúcania pravdy.
Chceme spravodlivosť pre naše mŕtve deti – a už nebudeme mlčať.
Chceme bezpečie pre vaše deti, aby nezomierali v slovenskom zdravotníctve zbytočne kvôli niečej nezodpovednosti, lajdáctvu, neodbornosti.
Nie, už nebudeme mlčať.
Tak to vyzerá, keď sa matky nahnevajú.
Veru áno. V mene našich detí.
Niet úprimnejšej lásky, ako je láska matky k dieťaťu. Niet väčšej bolesti, ako smrť dieťaťa pre jeho matku.
Niet väčšej sily, ako je matka bojujúca za svoje dieťa.
V mene matiek Otvoreného listu premiérovi SR
Elena 18.6.2020
P. S.:
Pripomíname náš Otvorený list premiérovi SR
Našim deťom – tak ako som napísala v blogu pred časom
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/04/25/srdcom-9-premier-pellegrini-a-my/
Našim deťom…
Z anjelov krídel pŕchne páperie,
smutnosladko sa znáša z neba,
dýcha zas krása zašlých spomienok
a ja v nich vidím, dieťa, Teba.
Oblaky letia kamsi do diaľky,
to lásku k našim deťom nesú,
my denne si kladieme otázku,
že kde sú, kde sú, tak kde sú???
Páperká biele z krídel anjelov
vietor dnes znáša k zemi malé,
ten odkaz detí nesieme,
my stojíme tu za nich stále…
Celá debata | RSS tejto debaty