V tichu prvého vyhláseného karanténneho večera usadená uvažujem o tom, ako táto situácia pripomína chodenie po lane. Kým je lano na zemi položené, prejde po ňom bez zaváhania asi každý. Ale dajte ho 10 centimetrov nad zem.
Aj v tejto situácii sa ukazuje, ako sa odráža tých „10 centimetrov nad zemou“ v našom prežívaní. Pri predstave, že by iba tak mali dva týždne voľna navyše, sa ľudia zatvária nadšene – no skúste im ho dať v podobe karantény…
Iste, niektorí z nás majú existenčnú obavu, platia úvery a boja sa o prácu. Mohli by sme predikovať vývoj udalostí, ale podľa mňa sa zistí veľké percento nakazených, a tak či onak bude potrebné uzáveru zrealizovať. A mohli by sme riešiť i vinníkov tejto situácie – rozvláčačov nákazy – zaslúžili by si skutočne pár ostrých slov. I to môže byť spôsob, ako šíriť dobro – zastaviť hlupákov v ich rozmachu a nedovoliť zlu rozrastať sa. Lenže nejdem to analyzovať, v tejto chvíli sa potrebujeme skôr upokojiť, aby sme tým „karanténnym lanom“ úspešne prešli. Preto som v tejto situácii urobila jediné – nevzrušene som požiadala zamestnávateľa o prácu na doma – a ak mi nevyhovie, rovnako nevzrušene podám trestné oznámenie na GP voči tým, ktorí z titulu svojej funkcie mali konať a nekonali, čo vedie ku poškodeniu veľkej skupiny občanov, vystaveniu stavu núdze mnohých rodín, aj ku spoločenskej škode veľkého rozsahu. To všetko v čase oficiálne vyhláseného núdzového stavu, takže s potenciálom dvojnásobnej pálky za takéto konanie.
V tejto chvíli ale zamerajme pozornosť na niečo upokojujúce. Pretože ak strácame pocit kontroly nad svojim životom či konkrétnou situáciou, utvára sa reakcia, ktorú odborníci nazývajú „mentalita rukojemníka“. Pocity bezmocnosti vyvolávajú pocit hnevu, ktorý buď potláčaný, s negatívnym dopadom na zdravie, alebo prechádza do priameho, prejaveného hnevu. Je preto dôležité uvedomiť si, že nie Matovič, ale my máme našu životnú situáciu v rukách.
Čo všetko môžeme robiť?
Akou veľkou príležitosťou je pre nás tento čas? Čo všetko zanedbané, alebo odkladané práve teraz budeme robiť? No iste, niekto skrine preukladá, niekto niečo v byte zdokonalí, niekto sa bude venovať ručným prácam či hoci prepísaniu starých rodinných receptov. Ja vzhľadom na stav bytu, v ktorom je konečne hotová akurát tak potravinová komora, a dokončujeme obývačku, s rozbitou kúpeľňou, WC a kuchyňou, sa na nedostatok nielen možných, ale aj nevyhnutných aktivít nemôžem sťažovať. Mením stratégiu – namiesto hľadania toho pravého sa tou pravou stávam ja – keďže po troch vodároch nemám stále sprevádzkovanú kúpeľňu a prerobené WC, zamerala som sa na štúdium návodov youtube a s pomocou suseda Peťa sa pokúsim o nápravu stavu ja.
Môžeme robiť naozaj veľa vecí – nemusíme práve putovať z okresu do okresu, keď nám to zakázali. Ľudia v tejto situácii dokazujú svoju tvorivosť a dobré nápady – napríklad českí herci vytvorili telefónnu linku pomoci – 6 telefónov – a dobrej nálady, rozprávajú sa s ľuďmi, hrajú im a spievajú, čítajú knihy
https://www.facebook.com/CT24.cz/videos/3436764686438814
Nie je potrebné pre každého z nás hneď telefonickú zábavu pre davy robiť – možno stačí pretriediť veci, oblečenie či iné veci a poslať útulku pre zvieratá, robia s takými vecami burzy a pomáhame tým zvieratám. Možno len nakresliť srdiečka a nalepiť na dvere bytovky so slovami „zvládneme to“.
Nuž, ja som doma rada – pri mojej introvertnej podstate mi naozaj netreba bary a žúry, mám v tomto smere šťastnú povahu, lebo sa nikdy nenudím a nachádzam si stále veľa vecí, ktoré môžem a chcem robiť. V podstate som skôr zavalená aktivitami, je ich na výber – kopa eštestáleneprečítaných kníh, písanie nanovo kníh, ktoré mi „zmizli“ pokazením USB, háčkovanie pestrofarebnej deky, na ktoré sa už dlho chystám, sprevádzkovanie šijacieho stroja, namaľovanie obrázku. A pravdaže, v tejto chvíli už spomenutá prestavba bytu.
A hej – píšem o tom, čo môžete robiť pre iných ľudí. Nezabudnite urobiť niečo aj pre seba samého – radostnite sa. Trochu vám v tom v tejto chvíli pomôžem inšpiráciou. Musím vám ale v súvislosti s tým prezradiť jednu vec – a síce, že môj snehobiely šamanský bubon ešte stále čakajúci na pomaľovanie (lebo to plánujem zrealizovať až raz v prerobenom byte) urobil jeden úžasný človek z Česka – Davído.
Buď, kto si – tak nazval jeden svoj vydarený príspevok, ktorý je i na youtube. Uvádza ho slovami:
Vždy jsi toužil hrát na kytaru, být zahradníkem, stát se vílou, ale vzdal(a) jsi to? Nebo Tě v tom rodiče tenkrát nepodpořili? Co na tom záleží, udělej to…
Mňa rozosmial, mám rada ľudí, ktorí sa dokážu bláznivo pochabieť, radostne ako malé deti – rovnako ako ja. A čo vy, vyčaria úsmev i vám?
Davído je inšpiratívny svojou tvorbou i svojim životom. A núti nás klásť si otázku, čo môžeme a chceme vo svojom živote zmeniť, vyskúšať, mať odvahu k tomu vykročiť? Táto doba je časom možných zmien, odsúvaných a len snívaných.
Môžete čokoľvek (okrem toho zakázaného putovania z okresu do okresu a združovania, pravdaže) – pokojne môžete spievať na balkóne bytovky, rozosielať milé vlastnoručne maľované pozdravy známym (hoci len nafotené cez mobil), alebo hoci pomaľovať skalky a nechať ich niekde pre radosť komusi neznámemu.
Je to na každom z nás, ako sa odvážne dokážeme „skamarátiť s lanom“, aby nás počúvalo.
Elena 24.19.2020
Celá debata | RSS tejto debaty