otvorene

Dnes si dávame darčeky pod vianočný stromček. Dary by sme si mali dávať po celý rok. A pravdu povediac, myslím že je zbytočné dávať darčeky, ak si vzájomne nedávame dary.

Takže o daroch a darčekoch v tejto chvíli pár slov poviem…

Dary, tie celoročné, sú rôzne – naša starostlivosť, pozornosť,  láska, úcta, láskavosť, ohľaduplnosť, čestnosť. Nie, nemali by sme ich dávať iba blízkym, ale všetkým ľuďom. A najbližším stále, cez hlboké prepojenie.

Aj darčeky bývajú rôzne. Sú darčeky vysnívané a vytúžené, ktoré pod vianočným stromčekom rozospievajú naše srdce. Môžu to byť maličkosti, nad ktorými sa niekto nechápavo pozastaví, ako také niečo môže kohosi tak pochabo potešiť. Sú darčeky praktické  – predmety pre život potrebné – ľudia si dávajú oblečenie a obutie, ponožky a trenírky, sprcháče  a vody po holení, spoločný drahý kávovar či novú kuchyňu. A sú darčeky formálne – ako drahé voňavky, ktoré nehovoria nič o srdci a individualizácii daru, akoby darca obdarovaného poriadne ani nepoznal.

Ja si cením darčeky, z ktorých cítiť, že darca chcel dať kus srdca obdarovanému a vidí ho jedinečne. Takým darčekom je pre mňa v tomto roku receptový časopis od môjho stredného dieťaťa, lebo všetky moje receptové časopisy som pre úsporu miesta v byte pred časom povyhadzovala. Aj ďalší darček od nej ma rozradostnil. Na narodeniny vo februári mi dala stromček šťastia, taký 10 cm, vydržal do jari v byte rásť, no pri presadení na balkón uhynul. Teraz mi doniesla paulowniu  zasa, ale viac ako metrovú so slovami „tento strom šťastia Ti určite prežije“. Od najstaršieho dieťaťa mám bledofialovú i žltú súpravu šálu a čiapky, presne také som chcela po celé roky – a teraz sme ich objavili, aj dve knihy, ktoré ma zaujali. A od najmladšej – no to je ešte prekvapenie dnešného večera.

Najviac sa mi páči na tých darčekoch, ktoré som dostala, že sú o srdci, dlhšie chystané a vyhľadávané, nie o tom že „idem do obchodu a niečo vyberiem“. Tak ako som darčeky zakaždým zbierala počas roka pre ne ja.

Ach, keď vyrastieme, búšenie srdca v ústrety vianočným darčekom mizne, lebo rozumieme, že dary sú cennejšie ako darčeky. A že tie nami dávané sú rovnako dôležité ako tie, ktoré nám nadeľujú. Je okolo nás veľa ľudí, s ktorými by sme sa mohli podeliť o niečo. Možno len o pozornosť, venovať im pár láskavých slov. Možno im darovať zopár vecí, bez ktorých sa zaobídeme, lebo komusi urobia radosť. Možno im poslať veci, ktoré sú pre nich v tej chvíli potrebné.

Som v tejto chvíli rada, že je medzi nami veľa ľudí ochotných dávať dary a darčeky. Objavila sa mi nadránom na fb správa zo stránky List Ježiškovi – o rodine z okresu Tekovské Lužany, ktorej zhorel dom, a so štyrmi deťmi prežívajú Vianoce v jednej izbe domu, ktorá zostala zachovalá. A naozaj ma potešilo, koľko ľudí sa ozývalo, že im niečo posielajú.

Buddhisti hovoria o dôležitosti dobra iných pre nás. Ak pomáhame iným, pomáhame sebe. Ak pomáhame sebe, pomáhame svetu. Je to hlboké prepojenie, v jednej chvíli mu začíname rozumieť.

A čo ja a darčeky? Aké dávam dnes?

Dve dcéry už darčeky dostali, na najmladšiu ešte čakajú. O jednom darčeku mojim deťom i vám všetkým napíšem v  podvečernom blogu.

No dobre, aj starému túlavému kocúrovi, ktorý sedáva pri bytovke, dám darček – šancu mať domov mu skúsim dať.

Zámer sveta mi dal teraz nadránom nádherný darček – k budúcnosti veľké posolstvo. Bláznivý výklad kariet som náhodne počúvala a také špeciálne odkazy tam boli, presné, silne osobné, až ma to rozosmialo. Kolo osudu. Slnko.

Aj sebe by sme mali dávať darčeky, maličkosti pre radosť, občas. I dary, pravdaže – byť pravdivý, byť odvážny, mať čisté svedomie, to je podľa mňa zo všetkého najviac. Dala som si teraz darček i ja – konečne som po dlhšej dobe aj čítala zasa včera večer. A dala som si i dar, chcem byť láskavejšia, súcitnejšia. Nejde mi o nejaké polepšovanie sa, ale o krok dopredu, taký osobný záväzok.

V hmle sa vynárajú stromy za oknom v tejto chvíli. A rovnako tak sa vynára z budúcnosti dnešný deň. Nech je šťastný a radostný pre všetky živé bytosti.

Elena