otvorene

Sneh sa sype, sype, sype a svet zrazu pôsobí rozprávkovo čisto.

Akoby kdesi v ňom nenaťahovalo paprče zlo.

Akoby sme sa všetci v ňom správali čestne a láskavo.

Akoby nezomierali ľudia na koronu, bolestne sa dusiac v nemocniciach, bez možnosti dôstojného pohrebu.

Akoby dobro vo svete vyhralo ten zápas bez konca.

Keby to šlo tak jednoducho – postavím konštelačku, a zlo zmizne, navždy zmizne – namiesto toho so sklonenou hlavou si len opakujem, že nie ja to tu riadim. A tak so slzami v očiach robím iba malý ľudský výkop – pripomínam slová prešovskej zdravotníčky, ktorá napísala  Už nebudem presviedčať, ani vyzývať, aby ste boli ohľaduplní a konečne uverili. Pokiaľ to necítite a nezakúsite na vlastnej koži, aj keď to nikomu neprajem, asi nepochopíte a aj vďaka tomu budú ľudia zomierať… Ak sa VÁM zdá, že 45, 50, či 60 roční su starí a nemajú právo na život a vrátiť sa domov k svojim rodinám a to mnohí aj z plného zdravia, tak už ničomu nerozumiem. Buďte zdraví,“ opísala svoje bolestivé dojmy zdravotníčka

https://www.cas.sk/clanok/1070957/bolestive-slova-zdravotnicky-z-presovskeho-covid-oddelenia-mnohych-som-vyprevadzala-na-druhy-svet/

Lebo mnoho ľudí – ktorých ich blízki milujú a ktorým chýbajú – by ešte mohlo žiť, keby nebolo ľahostajnosti a sebectva…

Desí ma tá bezcitnosť voči utrpeniu iných. Nuž, namieste by bolo deti naučiť, že i starí a slabí majú právo žiť – ako to spieva Lucie Bílá…

https://www.youtube.com/watch?v=1dHw303NefE

Sneh sa sypal, ja som plakala – o slzy nie, ale o jeho bielobielu krásu sa i s vami sa podelím, nežijete všetci v horách…

Ach, hej, mal by sa teraz objaviť Mrázik a zamávať svojim žezlom, aby rozprávka mala dobrý koniec…

Namiesto toho iba tíško padá sneh…

Elena

K diskusii: janina – tá pani zdravotníčka žije, pracuje v  prešovskej nemocnici.

Anulienka – bežný človek robí dosť, ak nosí rúško a dodržuje opatrenia. ale ja kritizujem tých, na ktorých som poukázala aj v blogu Koronasráči – ktorí idú na dovolenky, kadejaké párty a potom namiesto karantény spokojne chodia kade-tade. Tým roznášajú nákazu, tak sa u nás šírila aj v kritických  mesiacoch, kedy sa  niečo dalo podstatne zmeniť – august až október 2020. Keby sa vtedy ľudia s potenciálnym rizikom správali zodpovedne, tak tu dnes nemáme takýto problém. Lebo ak ideme na lyžovačku, dovolenku kamsi či hromadnú žúrku, potom by sme mali mať toľko ohľaduplnosti voči ostatným, že si zaplatíme tie drahšie a spoľahlivejšie PCR testy, aby sme mali istotu, že naozaj nikoho nenakazíme a posedieť v karanténe zodpovedne. Skutočne sú ľudia schopní si platiť drahú lyžovačku odkázaní sa vymotať na antigénové testy, ktoré sú menej spoľahlivé, ako keby mi zatelefonovali a ja by som im hodila korunou, či nie sú pozitívni (tam by bola pravdepodobnosť správneho výsledku 50%)?!!!

Nemám slov na hlúpe argumenty, že i nakazení sa chcú najesť a tak majú právo chodiť do obchodu – no tak, vážení, zamyslite sa nad svojim životom, to o vás ani pes nezakopne, nikto vám nedonesie ani chleba ku dverám? To aké vzťahy s ľuďmi máte podaktorí? Prinajmenšom obec či mesto vám pomôžu, keď už nemáte rodinu, priateľov, známych, susedov, spolupracovníkov. Skutočne mi to pripadá nepochopiteľné, že by vám nikto nákup nedoniesol – koronu prekonala moja kolegyňa i moja suseda, a v oboch prípadoch som sa zaujímala o to, či nepotrebujú pomoc.

Nemuseli sme byť v tejto situácii, lebo dobrá nie je. Ale to by sme museli všetci mať úctu ku životom iných – tých, ktorí zomierajú v nemocniciach (a mne je osobne jedno, aké percento ich je, lebo každý z nich si zaslúži žiť a nie zomierať pre niečiu  bezohľadnosť, každý z tých ľudí má niekoho blízkeho, je niečí milovaný starký, otec, manžel, doparoma) a mať v úcte aj životy zdravotníkov, ktorí tam robia, lebo voľba profesie zdravotníka z nikoho nerobí našich sluhov, povinných v rámci poslania na úkor seba riešiť dopady našej nezodpovednosti do krajného vyčerpania sa.