Nuž, klesá počet obyvateľstva a obyvateľstvo Európy starne. Tu nás strašia médiá a kadejakí analytici už nejaký čas tým, ako dôchodcovia v budúcnosti nebudú mať dôchodky dôstojné – ako keby teraz mali – a že ani nebude peňazí na dôchodky vôbec.
Je čoraz väčší tlak na verejné financie aj na princíp medzigeneračnej solidarity, na ktorom európske sociálne modely stoja. Znamená to podľa mňa popri inom, že do systému napúšťala EÚ ľudí, ktorí v ňom miesto mať nemajú. Lebo tento model nie je stavaný na nezamestnané rodiny s tromi ženami či šestnástimi deťmi, ktoré systém brutálne využívajú. Možno si poviete, že ich nie je veľa. Vážne? Systém funguje, ak všetci jeho členovia sa podieľajú na jeho fungovaní a prispievajú k nemu, nie sa iba vezú.
Pozrime sa na to detailnejšie. EÚ dokument o tom vypracovala
Podľa dokumentu
- „najrýchlejšie pribúdajú jednočlenné domácnosti,
- dnešný nedostatok pracovníkov vo výrobe, zdravotníctve či sociálnych službách sa bude podľa prognóz ešte prehlbovať,
- kým dnes mnohé rodiny riešia starostlivosť o malé deti, v budúcnosti bude čoraz častejšou súčasťou života starostlivosť o starnúcich rodičov,
- jednou z najväčších výziev, ktorým budú čeliť všetky členské štáty Európskej únie (EÚ), bude udržateľnosť sociálneho a dôchodkového systému,
Po celé desaťročia platilo jednoduché pravidlo. Čím viac ľudí vstupovalo na trh práce, tým rýchlejšie rástla ekonomika. Viac pracujúcich znamenalo viac výroby, vyššiu spotrebu aj viac peňazí na financovanie verejných služieb. Podľa Európskej komisie hoci počet odpracovaných hodín bude v nasledujúcich desaťročiach klesať, hospodárstvo môže naďalej rásť, ak Európa dokáže lepšie využiť svoj doteraz nevyužitý potenciál a zvýši produktivitu práce
V tom článku sa tiež píše, že Brusel však – medzi riadkami – má riešenie: deti nepotrebujeme, matky treba zapriahnuť, seniori môžu robiť do konca.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že riešením starnutia Európy je jednoducho viac detí. Správa EK však upozorňuje, že aj keby sa pôrodnosť začala zvyšovať už dnes, na trhu práce by sa to prejavilo až o dve desaťročia. Ak chce Európa zmierniť nedostatok pracovníkov v najbližších rokoch, musí lepšie využiť potenciál ľudí, ktorých už má.
A ten je prekvapivo veľký. Približne pätina Európanov vo veku od 20 do 64 rokov je dnes mimo trhu práce, píše EK. Medzi skupiny s najväčším potenciálom patria ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia s nižším vzdelaním aj starší pracovníci, ktorí by chceli zostať ekonomicky aktívni dlhšie.
Najväčšou nevyužitou rezervou sú ženy. Len minulý rok bolo mimo pracovnej sily takmer 38 miliónov žien v produktívnom veku. Dôvodom často nie je nezáujem pracovať, ale starostlivosť o deti alebo blízkych. „Lepšia dostupnosť škôlok, flexibilnejšie formy práce či kvalitnejšie opatrovateľské služby“ by podľa EK – rovnako ako v časoch komunistického Ruska – mohli výrazne zvýšiť ich účasť na trhu práce.
Rovnako dôležití budú aj starší pracovníci. Zamestnanosť ľudí vo veku 55 až 64 rokov v posledných rokoch výrazne rastie a Európska komisia predpokladá, že „vytváranie podmienok na dlhší pracovný život“ bude jedným z hlavných nástrojov, ako zmierniť nedostatok pracovnej sily.
Zaujímavé je, že sa nezamerala EU na neetkov a ničnerobkov celoživotných, ktorých podaktorí označujú ako „nezamestnateľní“. Nuž, nezamestnateľní ľudia by nemali mať deti, lebo evidentne needokážu deti uživiť – a zrejme ani schopnosti ich riadne vychovať.
Článok tiež uvádza, že počet seniorov – čiže 1-členných domácností – rastie oveľa rýchlejšie než počet ľudí v produktívnom veku a tvorí už TRETINU. Zároveň sa mení aj samotná rodina. Kým dnešní osemdesiatnici sa často môžu oprieť o početné rodiny, deti či súrodencov, budúce generácie už takúto výhodu mať nebudú. Európska komisia odhaduje, že dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici budú mať vo vyššom veku lo polovicu menej neformálnych opatrovateľov z radov príbuzných než dnešní seniori.
Kým vonderPfizerka by zamestnávala matky malých detí a seniorov by mali rovno z práce vynáša na cintorín, moja predstava je iná. Podporiť treba viacgeneračné rodiny, pretože práve medzigeneračná solidarita je efektívnym nástrojom na mnohé z dnešných ťažkostí.
Život viacgeneračnej rodiny má inú dynamiku ako život jedinca. Každý má miesto i úlohy. Matky malých detí budú môcť pracovať bez výpadkov, lebo doma sa bude mať kto o choré deti či deti počas prázdnin postarať. Rovnako budú mať starostlivosť a sociálne vzťahy starší ľudia zaistené. Vzor úcty v správaní voči starším ľuďom pre deti je tiež nenahraditeľný a dnes sa to odráža na patologickom prístupe niektorých mladých ľudí voči starším generáciám. Prevádzka viacgeneračného domu je lacnejšia ako samostatných domácností. Je v ňom dostatok priestoru na rozdiel od dnešných králikární, ktoré buduú ešte menšie ako tie za komunistov – z tých sa dnes stali staršie rozľahlé trojizbové byty. Nehovoriac o tom, že práve viacgeneračné rodiny si dokázali svojpomocne vypestovať a zavariť hoci i ten Kamenickým spomínaný džem a lekvár, ako by to zvládala osamelá matka samoživiteľka.
No a to ani nehovorím o tom pláne vonderPfizerky zdaniť u nás nehnuteľnosti natoľko, že ľudia pobežia do podnájmov. Kto by ich vlastnil a ryžoval z ich prenajímania – položme si spolu otázku. Práve viacgeneračnosť v bývaní je podľa mňa receptom i v tomto smere,
Jedinec nedokáže čeliť zlým časom a rôznym životným situáciám tak ako viacgeneračná rodina. Myslím, že práve preto rozbili viacgeneračnosť, lebo práve tá zmena v spoločnosti rozbila dynamiku rodiny i psychickú pohodu jedincov.
Položila som otázku prečo spoločnosť zničila viacgeneračné rodiny AI.
- Industrializácia a práca: Ľudia odišli za prácou do miest z vidieka, kde dovtedy spoločne hospodárili.
- Bývanie a financie: Malé mestské byty nahradili veľké rodinné domy, pričom samostatné bývanie sa stalo symbolom dospelosti.
- Hodnoty a sloboda: Moderná doba kladie dôraz na osobnú nezávislosť a vlastné rozhodnutia namiesto prísnych rodinných pravidiel.
- Sociálny systém: Štát prevzal úlohu starostlivosti o chorých, deti (škôlky) a dôchodcov (domovy), čo znížilo nutnosť žiť pokope.
- Izolácia seniorov: Starší ľudia častejšie čelia samote a pocitu nepotrebnosti.
- Tlak na rodičov: Rodičia malých detí stratili okamžitú pomoc na dosah ruky.
- Preťaženie dvoch generácií: Chýbajúci „filter“ v podobe starých rodičov zvyšuje stres v partnerstve.
- Slabšia medzigeneračná väzba: Deti prichádzajú o prirodzenú životnú múdrosť a trpezlivosť starších ľudí.
Nuž, ako vidíme, zvyšuje sa rozpadom viacgeneračných rodín nielen ekonomická záťaž, ale i záťaž psychická. Zvyšujú sa náklady na bývanie, drahé hypotéky umožňujú držať ľudí pod krkom celoživotne a vyvíjajú na nich tlak pracovať i tlak platiť si rôzne služby, náklady na služby v starostlivosť o deti i seniorov, zvyšujú sa celkové ceny nehnuteľností pre kšeftárov. Návratom ku viacgeneračnosti by sme vyriešili viacero problémov. Nielen ekonomických, zlepšili by sa vzťahy medzigeneračné, i partnerské,
- Automatizácia a priemysel: Vynález strojov vytiahol ľudí z polí do tovární a neskôr do kancelárií v mestách, čím rozbil tradičné vidiecke rodiny.
- Tlak na efektivitu: Zamestnávatelia potrebujú flexibilných ľudí, ktorí sa dokážu presťahovať za prácou kamkoľvek.
- Konzumná spoločnosť: Firmy profitujú z toho, ak žijeme samostatne. Jeden veľký viacgeneračný dom potrebuje jednu chladničku a jednu práčku. Tri samostatné domácnosti potrebujú trikrát viac spotrebičov, nábytku a energií.
- Smartfóny a internet: Technológie nám umožňujú pracovať na diaľku, nakupovať online a komunikovať bez pomoci okolia. Znižujú našu závislosť od fyzickej pomoci komunity a rodiny.
- Sociálny štát: Zavedenie dôchodkov, materských príspevkov a štátnych škôlok v 20. storočí legálne nahradilo starostlivosť, ktorú dovtedy poskytovala výhradne rodina.
- Daňová a bytová politika: Zákony a podpora hypoték často zvýhodňujú jednotlivcov alebo nukleárne rodiny (rodičia + deti) na úkor veľkých rodinných klanov.
No a teraz by chcela drahá EU ľudí z ich bytov a domov vyštvať do podnájmov, a s ňou podaktorí analytici NBS, draho platení z našich daní – tí by chceli dôchodcov o ich nehnuteľnosti pripraviť vysokými daňami z nehnuteľností, vraj aby mladí mali kde bývať.
Tak sa pozrime pravde do očí a tým sa vrátime k úvodu blogu.
Služby štátu sú nanič, dokonca i sám vykladá ako niektoré z nich nezvláda a zvládať nebude – napríklad konkrétne vyplácanie dôchodkov. Otázkou potom je načo máme vôbec na také služby pre nás štátu platiť. Ak nedokáže garantovať službu, nech od ľudí peniaze nevyberá. Lebo nie je v poriadku sa tváriť, že síce ste vkladali desaťročia, ale to ste si nedali na svoje dôchodky a nič vám nemusíme garantovať, nijakú priamu úmernosť dôchodku vami navkladanému. Nepokladám za dobrý systém, v ktorom ťaháme na svojich krkoch hordy neprispievajúcich či minimálne prispievajúcich, a vydávame to za solidaritu. Dôchodkový systém je nutné upraviť tak, aby v ňom dominovala zásluhovosť – vkladáš, tak máš, ak nevkladáš, nedostaneš.
Nápadov ako ľudí okradnúť o to, čo poctivo navkladali, sa tu rojí ajajaj. Dokonca nejaký bloger včera s nápadom krátiť dôchodky o tretinu, vraj aby išli dôchodcovia pracovať, prišiel. Veď kráťme, ale tým, ktorí nemajú odpracovaných 40 rokov. V podstate by bolo múdrym riešením požadovať od každého občana, aby si na svoj dôchodok vyrobil v plnom rozsahu, a nie nejakých 15 rokov len odmakal. Nevieš si nájsť prácu ako dvadsaťročný? Nuž pracuj potom v sedemdesiatke.
Terajších dôchodcov štát odrbával, že vraj sa musíme dočasne uskromniť, utiahnuť opasky, lebo naše deti sa budú už mať lepšie. No a stále si opasky len uťahujeme a uťahujeme. Peniaze „z nauťahovaného“ sa míňajú nie na zlepšenie našej budúcnosti, ale pcháme ich do huby kadejakým príživníkom – vážne si niekto z vás myslí, že Ukrajina dostane nejaké vojnové reparácie od Ruska a že vráti čo i len cent „zo stámiliardových pôžičiek“? A koľko by sme vrážali desaťročia do jej obnovy nútene i my? Nehovoriac o tom, že by sme zápasili i s prílevom vysoko rizikových vojnových veteránov, ktorí by sa privliekli za svojimi rodinami sem k nám.
Životná úroveň u nás ani zďaleka nedosahuje západné krajiny, zato štátny dlh enormne narástol. V 89 sme nemali žiadny, že? Teraz je okolo 88 miliárd? Kto a za akú cenu ich s úrokmi pospláca? Rodí sa pritom čoraz menej detí a je čoraz menej pracujúcich, takže ani na dôchodky nemá údajne kto vyrobiť. Na splácanie dlhov azda hej?
A tým sa jednoznačne rieši i otázka, či má alebo nemá Kaliňák zadlžovať naše deti a vnúčatá ďalšou pôžičkou na vyzbrojovanie, ktorú by sme splácali 45 rokov najmenej
i tu
Nech už tiahne i so svojimi zbrojárskymi kumpánmi kadeľahšie – nechceme zadlžovať deti a vnúčatá na ďalších 45 rokov takou sumou.
I s celou EU a jej „modernými hodnotami“ do pekla. Lebo devalvujú význam rodiny, materstva, detí ako základu budúcnosti pre spoločnosť. Namiesto toho deti vyhlasujú za príťaž pre prácu matiek i pre budúcnosť Zeme, lebo spotreba vody, vzduch a ekologická záťaž sa nimi navyšuje.
Celý ten vývoj spoločnosti sa snaží jedinca čoraz viac zbezbraniť a znevýhodniť proti štátu a lumpom v ňom ryžujúcim. Návrat ku viacgeneračným rodinám a tradičným hodnotám, silné rodinné spoločenstvá, sú našou jedinou devízou v ochrane človeka pred týmito dopadmi.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty