Ej, nebude sa páčiť niektorým, čo teraz napíšem, veru nebude.
Ale o tom je pravda, že býva trpkou pilulkou…
Deti sa do škôl majú vybrať.
Od budúceho pondelka. V tej epidemiologickej situácii, ktorá vonkoncom nie je priaznivá.
Ako to dopadne – a či tento veľký experiment neskončí veľkým problémom s prudkým nárastom počtu nakazených – to dnes nevie povedať nikto.
Jedno je isté. Nejde o odborné rozhodnutie vlády – a teraz je už jasné, že ústredná pandemická komisia nie ani je žiadny zbor odborníkov.
Ako vyzerá riadenie protipandemických opatrení?
Ak riadenie?
Pandémia prebieha a jej dopady sa na nás valia. Vláda robí to, čo vždy – rozhoduje hlúpo na základe hlasov kadekoho. Namiesto odborných analýz a jasnej predstavy nutných opatrení.
Ako obeť veľkého vládneho pokusu sú zasa raz ľudia v školstve.
Školstvo je obľúbeným pokusným králikom vlád na Slovensku oddávna.
Tento raz nejde len o vzdelanostnú úroveň národa, ale i o životy. V školstve tie životy sú ohrozené aspoň tak, ako v zdravotníctve, kde prezident SLK vyhlasoval, že chápe kolegov ambulantných lekárov, ktorí ordinujú iba cez telefón či z okna. Zato učitelia, z ktorých je značná časť rizikovou skupinou z hľadiska veku i zdravotných ťažkostí, sa majú pohrnúť odušu do škôl s kopou detí. Učitelia, ktorí sú vystavovaní kadečomu zo strany vlád SR si už skrátka mohli zvyknúť. Čo minister, to reforma, čo reforma, to volovina. Nadšení jednoduchší občania reformátorom školstva drukujú, aspoň po nejaký čas zakaždým – „veď treba zmenu“ – lebo im nedochádza, že tá reforma je vždy experimentom i na ich deťoch.
Tento veľký pandemický experiment ale je výnimočný tým, ako bezohľadne sa tu hrá so životmi ľudí v školstve a ich rodín.
Lebo štát doteraz pre nich neuzákonil podmienky odškodňovania za prípadné ochorenie v práci.
Ja osobne som pred časom telefonicky s ministerstvom práce diskutovala, a nakoniec aj ministrovi Krajniakovi napísala, že je potrebné pre pracujúcich ľudí vytvoriť zákonné pravidlá odškodňovania, ak sa nakazia pri výkone práce. Je jedno, či sa nakazí lekár a iný zdravotník, alebo predavačka, šofér autobusu, učiteľ či úradník. Všetci majú mať rovnaké právo na odškodnenie, a tie predpisy odškodnenia by nemali byť o zdĺhavom až nemožnom preukazovaní zdroja nákazy, ale o riziku, ktorému boli vystavení – inak nevidím dôvod, aby niektorí ľudia riskovali svoje životy v práci a delili sa o vyrobenú hodnotu s ľuďmi nepracujúcimi. Pravidlá v spoločnosti musia skrátka byť férové.
Do škôl sa ide bez bezpečných podmienok.
Presnejšie, za podmienok, ktoré sú výsmechom všetkých epidemiologických opatrení. Lebo učitelia a ostatní zamestnanci sa majú povinne testovať raz týždenne. Raz týždenne budú podpisovať papier, že sú testovaní zamestnávateľovi. A rovnako taký papier budú podpisovať i rodičia tých žiakov, ktorí pôjdu do škôl.
Ľudia v školstve sú nútení sa testovať, ak chcú pracovať. Je to vydieranie a v budúcom blogu vám o tom niečo prezradím. Teraz zostaňme pri konštatovaní, že rodičia pokrikujú ako si nedajú vŕtať v nose a ani svojim deťom, ale učitelia sú podľa nich povinní to znášať.
Mala pravdu malinova, ktorá včera v blogu poukázala na absurdnosť takého bezpečia. Lebo mnohí rodičia podpíšu bez zábran papier, a testovať sa nepôjdu. Pravdaže môžu nakaziť učiteľov a tí zasa svoje rodiny – s následkom ohrozenia života, či s trvalými následkami. A následky, ktoré nepravdu uvádzajúcim rodičom za taký čin hrozia, sú smiešne – priestupkové konanie.
Je to skrátka výsmech všetkým slušným ľuďom, ktorí v školstve obetavo pracujú – toto „nastolenie pravidiel bezpečia“ pri návrate do škôl.
Prečo práve teraz do škôl?
Lebo mimovládky pokrikujú. Tie mimovládky, ktoré by podľa mňa už dávno mali sedieť v komunitných centrách pri osadách a pomáhať deťom zo SZP v maličkých skupinkách sa učiť v bezpečnom prostredí. Namiesto toho pokrikujú, ako deti potrebujú vzdelanie a majú sa nahrnúť do škôl na kopu. Práve v čase, kedy zostávajú doma i mnohí rodičia a môžu sa teda venovať dôslednejšie svojim deťom a ich vzdelávania v rámci domácej práce. Cynicky podotknem, že nielen vzdelávaniu, ale azda konečne už aj výchove svojich detí.
Ozývajú sa aj poniektorí rodičia – ako to vraj s deťmi už doma nezvládajú. Musia sa s nimi učiť. Prosím pekne, milí rodičia, vy ste sa predtým s nimi neučili?
Ohľadne „zhoršenia podmienok vzdelávania detí“ a ich „osprostievania učením na diaľku“ by som prosila štúdiu výskumnú nejakú predložiť. Mám rada fakty pri kadejakých tvrdeniach – a mne sa akosi javí, že deti sa učia síce inak, ale zároveň aj s prínosmi. Lebo v rámci dištančného vzdelávania sa mnohé deti paradoxne venovali učeniu zrejme sústredenejšie ako v škole. Chýbajúci detský kolektív popisuje tak generácia dnešných digitálnych cudzincov, lebo deti sú digitálnymi domorodcami. A veru komunikujú spolu triedne skupiny i v mimoškolskom čase. Deti dneška majú komunikáciu niekde inde ako my podaktorí – a rovesnícky kolektív si užijú.
Na druhej strane v digitálnej forme vyučovania je napríklad výhodou vymiznutie šikany v čase vyučovania. A mnohé deti by vám o tom mohli povedať svoje, myslím si. Deti sa tiež učia samostatnosti, tento spôsob učenia má aj nesporné výhody.
Riziká sa návratom detí do škôl znásobia…
Riziká sú násobne vyššie nielen pobytom detí v škole. Ale cestou zo školy pôjdu do obchodu. Mnohé putujú domov autobusmi. Jedno nakazené dieťa tak bude šíriť nákazu podstatne rýchlejšie na rôznych miestach. A tak kým ich rodičia posedia spokojne doma, ľudia pracujúci v školstve, ale aj rad ďalších ľudí – cestujúcich autobusmi, nakupujúcich v obchodoch – bude znášať zvýšené riziká.
Mne osobne je ľúto detí, ktoré sa nakazia britskou formou vírusu, a budú mať trvalé následky. Lebo práve o trvalých následkoch prekonania choroby sa hovorí málo, a ohlúpnutá verejnosť si myslí, že nanajvýš dieťa ochorie a akoby chrípku prekonalo. Treba ľuďom hovoriť pravdu.
Bezpečnostné opatrenia v školstve…
Odhliadnuc od skutočnosti, že v prvej vlne chýbali pomôcky -a v tejto vlne je to rovnako – niet reálnych protiepidemiologických opatrení. Ak si niekto myslí, že vírus sa bude držať len jednej triedy pri nakazenom dieťati, tak veru nebude. Lebo WC a prestávky. A školská jedáleň. A chýbajúce dezinfekčné brány, postreky ciest a čakární – ako je to bežné v civilizovanom svete.
Spomínate si na tie zábery z Číny, kde ľudia v oblekoch striekali niekoľko krát denne celé ulice miest, steny domov a všetko dookola. Ktovie prečo to robili, však?
Nahnať dnes ľudí do škôl znamená zabiť niektorých z nich – hovorím to otvorene a tvrdo. A poviem tiež otvorene a verejne , že respirátor FFP2 nie je účinný na koronu. Učitelia by mali dostať dostatočné množstvo aspoň FFP3 respirátorov, aby boli chránení.
Matovič vyhlasuje, že by školy neotváral…
Včera to vyhlásil teda – u neho človek nikdy nevie, či to isté vyhlási včera i dnes. Zato ja som v tomto smere jasná – otvárať dnes školy znamená mať zajtra problém.
Matovič v relácii Rádia Expres povedal, že na rokovaní o otváraní škôl sa nezúčastňoval ani to neplánuje. „Naschvál nebudem toho súčasťou ani dnes. Chcem, aby to bolo rozhodnutie SaS a Za ľudí, ktorí chcú viac uvoľňovať. Chcem, aby populistické strany, ktoré chcú viac otvárať v čase, keď pribúda britská mutácia, sa pod to podpísali,“ doplnil šéf vládneho kabinetu.
Nuž, on bol proti tomu, takže Sulík a Kollár to žiadali. Sulíkovi sa nečudujem, o tom mám svoj názor jasný – ale Kollára som pokladala za serióznejšieho človeka, u ktorého by som čakala viac korektnosti v prístupe ku ľuďom v školstve. Minister školstva by sa nemal dať popchýnať listom bývalých ministrov – sú len bývalí, rozhodovanie a zodpovednosť má teraz on, nie oni.
Bola by som skutočne rada, keby sa v tejto spoločnosti začala pandemická situácia riešiť protipandemickými opatreniami na základe odborných analýz, nie na základe kecov kadekoho. Lebo u nás je zvykom, že o kadečom najviac diskutujú tí, ktorých sa to vonkoncom netýka – o interrupciách vykladajú tí, ktorí pri všetkej úcte nikdy sa už nedostanú do situácie že by mali o takej veci vo vlastnom živote rozhodovať. A rovnako o potrebe vzdelávania detí v školách vykladajú tí, ktorých to neohrozuje na zdraví a živote.
V našom regióne je pohroma…
Skokan pandemický okres Revúca – tak sa vyjadril nedávno premiér. A situácia je desivá, lebo sa nám producírujú spoluobčania s rúškami stiahnutými pod bradu, veselo v skupinkách na uliciach debatujú kdekade, do obchodov sa valia celé rodiny.
Nejde o moje preháňanie – primátor mesta Jelšava vyzval aj mediálne, aby polícia konala, lebo pozitívne testované rodiny sa spokojne vláčia po vonku a šíria nákazu.
Rady si nevie dať najmä s asociálmi i obyvateľmi, ktorí poprichádzali z Nemecka či Talianska.
Je to slušný a snaživý človek, ten primátor, ale čo zmôže sám?
Nuž – na podivné protipandemické opatrenia vlády dopláca región – lebo ľudia sa netestovaní privláčajú zo zahraničia.
Čo na to dodať? Keď nekoná vláda, musia konať občania.
Ja som včera krok urobila – prezradím vám v budúcom blogu o ňom viac…
Elena
K diskusii DavidC
Nakoľko som pracovala v zdravotníctve roky, mám o validite testov prehľad. Nože mi preto vysvetli, prečo ich majú teda podstupovať nútene každý týždeň pracujúci ľudia?
anysta – Ako súvisí láska k blížnemu s karanténou? Ak sme všetci rovnakí a Bohom rovnako milovaní, tak Rómovia nemusia dodržať karanténu pri covide, infekčnej žltačke, atď.?
A zabudla som dodať – je úplne jedno, či Matovič vyhlási súhlas či nesúhlas, ak je členom vlády, ktorá zamestnaných ľudí zastrašuje a vydiera, spoluzodpovednosti ho to jeho vyjadrenie nezbavuje.
Milan, neoperuj s našou zapredanou vládou. ...
Ceny potravín na svetových trhoch enormne rastú.... ...
Milan1 už prestaň, dnes zastupuješ Malinovú, ...
Máš silné argumenty David. Lenže tu sa pracuje... ...
Pani Elena, keď bola v socializme v našej škole,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty