otvorene

Na úvod objektívne poviem, že generálny prokurátor aspoň nejaký krok už urobil. To oceňujem.

Obrátil sa na Ústavný súd vo veci  súladu  Mikasovych vyhlášok. Mikasových, nie ÚVZ SR. Lebo tie vyhlášky akúkoľvek legitimitu podľa mňa nemajú, nie je v jeho kompetencii vydávať tieto vyhlášky a konal nad rámec svojich právomocí.

Podľa mňa – a verím, že čoskoro aj podľa Ústavného súdu SR – pán Mikas konal opakovane svojvoľne.

Keďže partia vhodne zvolených sa ale doteraz vo veci nevyjadrila, dám to natvrdo ja.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto zákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva (§ 5 ods. 4 písm. h/) a je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva (§ 5 ods. 4 písm. i/).

V marci 2020 pán Mikas, vedúci tento hybridný subjekt, začal konať vysoko nad rámec vlastnej právomoci, pretože začal obmedzovať základné práva a slobody všetkého obyvateľstva SR, ba aj cudzincov prichádzajúcich na územie Slovenskej republiky či prechádzajúcich územím Slovenskej republiky.

Navyše v rozpore s epidemiologickými zásadami sú tie jeho vyhlášky, lebo nákazu tu prevláčali ľudia cestujúci cez hranice bez testov a karantény vďaka ním vyhlasovaným výnimkám. Tie testy sú bludné, ale karanténa povinná štátna by bola určite minimalizovala problémy. Myslím, že by sa mal podieľať v plnom rozsahu na náhrade škody veľkého rozsahu, ktorá tu v dôsledku šírenia nákazy vznikla, aj na náhrade škôd, spôsobených v dôsledku opatrení núdzového stavu občanom. A tých bude tiež nemálo.

Ja osobne čakám na vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov vo veci minuloročného povinného testovania, ktorému som bola nezodpovednosťou privláčačov nákazy a nečinnosťou verejných činiteľov, ktorí mali realizovať účinné opatrenia povinnou karanténou osôb na hraniciach a nekonali tak. Nikde som nepodpisovala v rámci povinného opakovaného testovania súhlas s akýmkoľvek narábaním s mojimi osobnými údajmi, tobôž už nie s posielaním informácií akýmkoľvek tretím stranám. Tobôž už nie akékoľvek odbery DNA a údaje o nich. Ministerstvo sa zo zodpovednosti vyzulo – úrad má údaje zistiť od Úradu verejného zdravotníctva – a som skutočne zvedavá, čo sa dozvedia.

Verím, že experti na právo mi dajú za pravdu že opatrenie povinnej štátne karantény pre každého cez hranice prichádzajúceho by bolo opatrením menej obmedzujúcim život (len 14 dní by znášal dotyčný človek opatrenia karantény! – t. j. šlo by o opatrenia obmedzujúce ich život v malom najviac strednom rozsahu) ako to, čo sme museli a musíme podstupovať pre pohodlie niekoľko tisícov prevláčačov cez hranice my všetci už dlhodobo. Ide o ďaleko a nepomerne závažnejšie zásahy do našich životov.  Aj nútené testovania sú toho dôsledkom, koľko z nás už majú poškodenú sliznicu nosa bolestivú, krvácajúcu. Nehovoriac o tlaku očkovať sa – čo ja nemienim podstúpiť -a za akékoľvek obmedzujúce opatrenia si plánujem škodu vymáhať od tých, ktorí situáciu spôsobili.

A tiež som zvedavá, kto zhrabol peniaze za tú testovaciu štúdiu, ako to nútené testovanie označili. Lebo ktosi ich zhrabol – a mal by ich vyplatiť tým, ktorí sa nútene testovali. Dúfam, že ste si doklady o tom nútenom opakovanom minuloročnom testovaní odložili.

A doplním v úvode nedopovedané – ak by generálny prokurátor naozaj konal,

• už dávno by stíhal tých, ktorí tu nákazu vláčili spoza hraníc, hygienici majú ich zoznamy aj trasovanie t. j. jasný prehľad po veľkú časť  času pandémie, kto koľkých ľudí nakazil a akým spôsobom nákazu šírili Slovenskom.a aj tých, ktorí z titulu svojej funkcie mali vykonávať účinné opatrenia a neučinili tak.
• Zá­ro­veň by sa mu­sel za­obe­rať otáz­kou, kto­rý člen vlá­dy sa do­pus­til tres­tné­ho či­nu zneu­ži­tia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, prí­pad­ne či ne­doš­lo k spá­chaniu toh­to tres­tné­ho či­nu v spolu­pá­cha­teľ­stve via­ce­rých čle­nov vlá­dy.  Žeby organizovaná skupina páchateľov, navyše v stave núdze? Verejné hrozby, nečinnosť v potrebných opatreniach.
• Ak núdzový stav bol vyhlásený kvôli zdravotníkom, potom nerozumiem ako je možné, že niektorí sa prevláčali na zahraničné dovolenky, kým my sme nemohli cestovať ani len cez hranice okresu. Opatrenia boli neúmerné, nespravodlivo diskriminujúce ľudí v rámci Slovenska oproti prevláčačom sa cez hranice.
• Boli sme a sme stále vystavení existenčnej hrozbe, a to v stave núdze. Sme vystavovaní existenčnej hrozbe a zdravotným rizikám nútením na povinné testovanie sa.

Na stíhanie je tam skrátka vecí viacero.

Veru, poviem vám  – je dobre, že sa tí prechádzači cez hranice nesprávali slušne a  namiesto ľútosti kecali, že i tak každý umrie, o zbabelých ovciach čo majú trčať doma, a všetky tie žvásty, ktoré ani nejdem opakovať. Akoby Slovensko patrilo iba im, a my ostatní sme boli povinní sa im prispôsobovať a brať na nich ohľad  a doplácať na nich donekonečna a pritom byť ticho.

Som rada teraz, že sa nesprávali slušne. Lebo slušných ľudí by som ľutovala, keby oni mali súcit s ostatnými. Takto sú ľuďmi, ktorí nás pre svoj prospech a pohodlie sebecky využívajú, nebrali a neberú na nás žiadny ohľad. Ani ja ho nebudem brať a budem sa domáhať svojich zákonných práv – veď podaním podnetu Úradu na ochranu osobných údajov som vo veci už konať začala.

Takže uvidíme, aké má spravodlivosť na Slovensku korene. Lebo pre pohodlné prevláčanie sa niekoľko desiatok tisíc ľudí cez hranice vystavovať dlhodobým a závažným obmedzeniam 5,7 milióna ľudí a spôsobovať im škodu v rôznych oblastiach života veru v poriadku nie je.

Nie, nie je to v poriadku.

Elena