Založ si blog

Iba ja 7. – Maginhrad. . .

Sú dni, ktorými ideme tíško tancujúcim srdcom, lebo dáme prednosť svojmu snu pred záľahou povinností.

A naše sny sa plnia…

Bilancovala som dnešok v temnote príjemne teplého prednohorského večera – iba jediná hviezda žiarila – je to tá moja, zašepkala som?

 

A kde je mesiac? Po chvíli som ho našla – díval sa na mňa tíško v rohu balkóna, prinášal mi svetlo do temnoty – zdanlivo ukrytý pred mojimi očami.

Poslala som mu úsmev, jeho svetlo presvetľuje temnotu. Kedysi som dokonca v blogu napísala, že v mojom svete má miesto iba chlap-mesiac. Zámer sveta moje slová bláznivo rozosmiali –  no tak, no tak, povedz mi čo Ťa tak rozveselilo na tom, pýtala som sa.

 

 

Uvedomíme si v jednej chvíli dôležitosť toho, že pri nás niekto dokáže stáť v ťažkých časoch a verne nás nimi sprevádzať. A priplietla sa mi tá myšlienka po dlhej dobe znovu teraz v súvislosti s článkom Vojtu Frančeho o pravom a falošnom kráľovi, ktorý som čítala  – prezradím vám naň link

http://ografologii.blogspot.com/2021/09/pravy-falesny-kral.html

Hlavnou kvalitou  a bohatstvom kráľa je jeho srdce, ako píše Vojta – je zlatom kráľa. Nepotrebuje sa štylizovať, je sám sebou. Je skrátka rozdiel medzi mačacím zlatom a pravým zlatom, medzi narcisom a zrelým človekom.

Tak sa mi to prepojilo s tým slnkom a mesiacom – kým človek žiari ako slnko, nie je zrelý, až keď sa stane mesiacom, tak je z neho pravý kráľ.

Zámer sveta sa stále veselí, a hoci mu teraz celkom nerozumiem, usmievam sa naň nežne – lebo dnešok…

 

Ach, pravdaže na Maginhrade som bola.

V teple prednohorského inverzného rána iba tričko som navliekla – napodiv o dosť chladnejšie bolo v Nižnom Skálniku. Sprevádzal ma môj verný klobúk – a ešte vernejšia priateľka Editka. S tou sa priatelíme už desiatky rokov, lebo pre mňa ľudia nie sú o kvantite, ale o kvalite. A tak sme sa stretli v Muráni a vyrazili v ústrety Maginhradu busom smerom na Tisovec…

 

Vláčikom z Kocúrkova

 

cestou spoločne obdivujúc záplavu zlatobyľov

 

je pravdou, že moje nadšenie pre ruiny Editka nezdieľala – mne hovoria o živote, ktorý už nie je a pôsobia na mňa akosi dojímavo zakaždým

 

 

 

a už vôbec ju nenadchýnal môj nápad vliecť so sebou na kopec i dve veľké skaly – toto je jedna z nich – ale odmietla som ich nechať „pri ceste, kde ich určite vezmeme, keď pôjdeme späť“, obvykle to končí návratom inou cestou – a vďaka tomu, ako vidíte, už skala oddychuje u mňa na balkóne

 

 

cesta na Maginhrad – tie vyrezávané sochy sú úžasné

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

obloha modručká, aj koník bol nádherný

 

a hore – bol z toho hradu kedysi stojaceho prekrásny výhľad

bolo by nádherné tu prespať v stane a ráno sa dívať na východ slnka, vzdychla som si očarene

ach, s tým so mnou nerátaj, zaševelila Editka, zhrozená z tej mojej úžasnej predstavy

 

 

na rozhľadňu sme sa nedriapali, tam by som zasa ja neliezla ani za nič pri mojom vzťahu ku výškam…

 

 

Je zvláštne, ako v prvej chvíli cítime, že niečo je pre nás „pravé“, že k nám patrí…

Ja intuitívec som zostala prešliapavať na cestičke pri poľovníckej chate, lebo cestou k Maginhradu sme zablúdili a zmotali sme sa k nej. Potrebovali sme sa vrátiť, no mňa to ťahalo zostať tam ešte chvíľu.

No tak, o čo ide – hodila som v duchu otázku Zámeru sveta.

Vkročila som do húšťavy mäty a vedela som, že v jednej chvíli zastanem. V tej správnej chvíli – pred sebou som videla kameň. Cítila som obrovskú radosť, posolstvo Maginhradu pre mňa som dostala už pred cestou na kopec.

 

A tak sú spolu v tejto chvíli, moje šamanské hovoriace kamene.

Prvý mi pred časom moje dieťa donieslo z túry kamsi vysoko a ďaleko putujúce s turistickým spolkom – spomenula som si na Teba, keď som ho videla, povedala dcéra.

 

 

A tento je maginhradský

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pravé veci k nám prichádzajú v pravý čas – zašepkal Zámer sveta, na moje bláznivo radostné   ďakujem, ďakujem ,ďakujem…

 

 

Elena

 

K diskusii:  to bol, ale to je párhodinová trasa – ten môj prvý pokus s naštiepenou kosťou v chodidle som odkulhala cez tri dediny a polovicu náučného chodníka. K hradu som nešla, skončila som pod kopcom.

  

Iba ja 9. – Naozaj vidieť. . .

25.09.2021

Ručanie jeleňa sa nieslo podvečerom. Ozvena v prednohorskom tichu zosilnila jeho hlas, dunel akoby jeleň bol tu medzi stromami. Ozýval sa mu sok niekde v diaľke na protiľahlom svahu. Obloha číra, len s drobným bielym obláčikom. Slnečné lúče prenikajúce pomedzi stromy zlátili krajinu s pozvoľna padajúcimi listami. Krúžili pochabo v dychu vetra. Ach, jeseň je tu – [...]

Jednou ranou 8. – Prezidentka Čaputová potrebuje okuliare?

24.09.2021

Ach, som dnes milá a mierna. Prezidentke treba asi okuliare, lebo ďalekohľad – ten zjavne má. Vidí aj tie najmenšie porušenia ľudských práv – lenže v iných krajinách. Krajiny OSN musia podľa nej podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv, vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania. “Občania musia mať možnosť tieto [...]

Jednou ranou 7. – Tri z piatich. . .

23.09.2021

Nie,nie, prevzatie zodpovednosti sa v tomto štáte nenosí… A hej, viac ako tri z piatich… V minulom blogu som sľúbila dať ešte pár slov v súvislosti s Matovičovým výrokom, či majú zodpovední donekonečna doplácať na nezodpovedných. Príkladov je v tomto štáte vo vzťahu ku korone a súčasnej situácii viac ako dosť – šíritelia nákazy a v prvom rade [...]

Izrael, valcína, očkovanie

ONLINE: Rôzne skúsenosti zaočkovaných krajín. Izrael sprísňuje, Nórsko uvoľňuje

25.09.2021 07:30

Tretia dávka vakcíny, sprísnenie opatrení voči neočkovaným učiteľom. Izrael znepokojuje rast počtu úmrtí. Naopak, Nórsko si bude užívať voľnosť.

Miroslav Kollár, Juraj Hipš

Strana Spolu si volí nového šéfa. Každý ju chce ťahať inam

25.09.2021 07:00

Jeden z kandidátov verí, že strana Spolu má priestor na samostatnú existenciu, ďalší si myslí, že sa treba spojiť s Progresívnym Slovenskom.

Juraj Hipš

Hipš: Jedinú cestu vidím v spolupráci s Progresívnym Slovenskom

25.09.2021 06:45

Bývalý predseda strany Spolu Juraj Hipš, ktorý na tento post opäť kandiduje, si myslí, že rozdiely medzi Spolu a Progresívnym Slovenskom sú minimálne.

Miroslav Kollár

Kollár: Zlúčeniu Spolu a Progresívneho Slovenska hovorím nie

25.09.2021 06:45

Podľa kandidáta Miroslava Kollára, ak by chcel ísť do Progresívneho Slovenska, urobil by tak už na jar a nie teraz - okľukou cez Spolu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,161
Celková čítanosť: 5583540x
Priemerná čítanosť článkov: 2584x

Kategórie