otvorene

V tichu večera okolo nás myšlienky krúžia ako vtáci.

Tie moje ticho šuštia krídlami pred nočnou prácou, ktorá ma čaká. Veru, Dobby stále nebyť voľný.

Chvíľu ešte zbieram sily a bilancujem. Končí týždeň, začína nový. A tak trochu nostalgicky som si vzdychla. Zámer sveta ma odsúva od cesty na Brdárku – budúci týždeň musím ísť jednu zmluvu podpísať, ibaže neviem ktorý deň ma tam vyšlú.

Nuž, život nenaplánuješ, tíško šepká Zámer sveta.
Pozrela som naň mäkko – Žeby štvrtok?

Dobrý pokus, zasmial sa.

Niekedy je to tak – viete čo, aj keď neviete kedy.

Pôjdem tam nájsť kameň k môjmu kameňu – viem, že ho volá – ibaže neviem presne kedy…

Otvorím náhodne knihu,akútému dnes dáme. Jasné, z kôpky na prečítanie čakajúcich. Aktívne snenie  od Mossa – tak poďme k téme kairomancersky.

Ó, nie, tak toto vám určite neprezradím.

Poviem vám radšej o niečom inom. Mám rada ľudí, ktorí uvažujú s nadhľadom, životne múdro a láskavo. Lebo dnes rozumiem, že láskavo znamená niekedy aj kriticky a nie bezhranične, ale s hranicami, zásadovo.

Ako Max Kašparů – priplával ku mne dnes jeho článok o svedomí, a zapadol ako dielik skladačky. Teda, on ho nazval Logika alkoholikov a psychopatov, ale je o svedomí. Písala som popoludní a uvažovala nad jeho slovami. Myslím, že každý  z nás má veci,s ktorými sa vyrovnáva rozhovorom so svojim svedomím – občas. Teda skoro každý – Kašparů píše o pánovi, ktorý svoje svedomie pokladal za dokonale čisté, lebo ho nepoužíval.

Aj dva príklady Kašparů zo života uviedol. V jednom zabil páchateľ starenku pre 60 českých korún. Snažil sa z nej vytĺcť priznanie, kde má väčšie peniaze. Argumentoval, že keby mu tých 60 korún dala hneď, mohla žiť – bola to skrátka jej chyba, že ju zabil. V druhom prípade páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu a tvrdil, že by nič nespáchal, keby nevyrábali a nepredávali alkohol.

Je to pre mňa o tom, že svedomie máme čisté, keď načúvame jeho hlasu  a vedieme s ním rozhovor o správnosti nášho smeru – nie keď je uložené tiché a sterilné kdesi v poličke.

SIlnú myšlienku z toho článku ešte spomeniem – kvalita svedomia rozhoduje, že atómová bomba v rukách svätého Františka je menej nebezpečná, ako je nôž v rukách darebáka.

Ak sa riadime našim svedomím, dokážeme ľudsky dozrievať, belieme – aj keď občas spravíme v živote nejakú chybu, naše svedomie je tým kormidlom, ktoré nás naviguje správnym smerom.

A prináša nám slobodu voľby. Lebo ľudia zmietaní iba pudmi nevolia slobodne, ani ľudia bez svedomia nevolia slobodne. Iba svedomie nám ponúka možnosť voľby a slobodu.

Elena