otvorene

Pondelňajšie ráno sladko cinkalo slnečnými lúčmi.

Rozveselilo ma to, lebo som takáááá naivná, že niekedy uverím aj predpovedi počasia. Minulú nedeľu večer som preto už – už videla, ako sa s kamarátkou plížime popradskými ulicami  a z vlasov farby tmavého zlata stemnených v prívaloch dažďa mi tečie voda prúdom. Ale jasné, že ma to neodradilo – Poprad a kamarátka sú dobrá kombinácia. Chodievame tam už roky občas. Prejdeme sa mestom a pomalé tempo dňa si vychutnávame…

Mesto bolo slnkom prežiarené a Arwenin prívesok sa mi na krku dúhovo trblietal. Chlapa s rovnakým príveskom uvidíš na kilometer – podotkla kamarátka a rozosmiali sme sa. Popri užívaní si pohody a rozhovoroch o živote sme v neskorom popoludní odchádzali obohatené aj o pár vecí – ja teda o narodeninové darčeky pre najstaršie dieťa, pri ktorých z „už len 22 dní“ vypadla v utorok aj druhá dvojka.

Ach, toto je dcérin nový kamoš – zahlásila som šoférovi v buse cestou domov na otázku, že ako bolo v Poprade – len ona o tom ešte nevie – a ukázala som mu veľkého Krtečka. Malý Krteček bol prvá hračka, ktorú dostala po narodení a má ho s párkrát prešívaným kožuchom dodnes. Veľký Krteček vo štvrtok k dcére priputoval na jej narodky…

Spomenula som si na ten preslnený pondelok včera skoro ráno v prudkom vetre. A náhle všetko utíchlo. V jednej chvíli sa všetko upokojí a rozjasní – zaznel šepot Zámeru sveta, a ja som vedela, že nemyslel len to počasie. Dáme knihu – dodal. Zalovila som poslušne v neprečítanej kope –  Zrada, dôvera a odpustenie. Knihu som začala čítať – nerada, ale predsa – ak niečo Zámer sveta chce, tak to prijímam ako dôležité.

Široko chápaná téma medziľudskej zrady je v tej knihe – nielen vzťahovej, ale i osobnej – sebazrady, zrady spoločenskej v podobe sociálnej nespravodlivosti,či zrady planéty v podobe nivočenia prírodného prostredia. Koľko veľa zrady je okolo nás, prepadol ma v prvej chvíli pocit smútku. Lebo si uvedomujem, ako zrádzame sami seba tým, že devastujeme Zem a životné prostredie. Uvažujem v poslednej dobe veľa i o tom, ako sú v spoločnosti poctivo konajúci a pracujúci zneužívaní – je to veľká zrada spoločnosti voči ľuďom čestným.

V nás je veľa zrady voči sebe samým, dodala som po chvíli, keď nepostavíme jasné hranice darebáčinám a ľuďom konajúcim vedome ubližujúco či zneužívajúco v našich životoch. Kniha mi pomohla pochopiť, koľko tvárí v živote má zrada – nie je len o tom, že vás niekto podvedie, oklame, okradne, ale je to i fyzické a psychické týranie, neplnenie sľubov, alkoholizmus či iná závislosť, obviňovanie, nekomunikovanie, nadávky – je to kadečo, čím v živote ideme, a aj keď to ako zradu cítime, tak to tak priamo nepomenujeme dlho ani sami pred sebou.

Objavte znovu svoj sen a  vráťte sa k nemu, zrada je sa naň vykašľať – šepotala kniha. No tak, no tak – zaševelil Zámer sveta na moje myknutie plecom. A prihodil ťažký kaliber – iniciačné keltské učenie. Keltská téma vo mne hlboko rezonuje, podobne ako ruská téma, sa so mnou spája minuloživotne – a tak som čítala knihu ochotnejšie. Pár vecí, o ktorých uvažovať si žiada čas.

No sprevádzal ma pocit chýbajúceho dieliku skladačky. Preto som po knihe siahla náhodne. Kniha nahodila myšlienku o tom ako  je ťažké skúmať otvorenú ranu a pritom o potrebe starostlivo vyčistiť ranu. Presne. Nielen odborníci – ale i ľudia celkovo –  sa „nevedia dívať na otvorenú ranu“ a chcú ju prestať vnímať. Preto i nás často prirýchlo tlačia k postoju, že po zranení nemáme vyjadrovať zranenosť, hnev a smútok. Že to máme uzavrieť, a neberú do úvahy nutnosť riadne ranu vyčistiť, čo potrebuje niekedy hodne času a je treba i dať von ten hnev a smútok. Je to ľudské a prirodzené. Je to istým spôsobom tiež zrada seba samého nedať si čas na hnev či smútok. Nepochybne i tým človek zrádza seba samého, ak sa opakovane vracia do zlého vzťahu, z ktorého už raz odišiel, lebo to je tiež len o potrebe ešte zväčšiť ranu.

Téma zrady je silná téma života. Ak ju máme prežitú, pomôže nám pochopiť veci z rôznych uhlov pohľadu – v jednej chvíli si uvedomíte, že žena čo sa zapletie so ženatým chlapom je nielen „ibasuka“, ale aj „ibakrava“ – lebo nechápe, do čoho sa hrnie. Zrelý človek rozumie, prečo sa oplatí nadväzovať vzťah iba s tým, kto má už predtým riadne uzavretú minulosť – lebo to vypovedá o jeho zodpovednosti.

Mne téma zrady priplávala pred nejakým časom i minuloživotne, a prepojila pochopením dávny a vracajúci sa sen o jazere a horách na horizonte, úctu k bojovým umeniam a cestu draka. Písala som o tom vtedy i v blogu párkrát, a cítim úprimnú vďaku k Zámeru sveta za ten kúsok skladačky. Prinieslo mi to pochopenie, že zradcovi nemôžeme byť na dosah – človek schopný zrádzať nemôže vytvárať ozajstnú blízkosť.

Zrada je témou, s ktorou sa stretávame v mnohých podobách. Mne pomohla pochopiť, akí cenní sú v živote ľudia, ktorí pri nás dokážu pevne stáť v zlých časoch. Iba s nimi môže život žiariť vo farbách dúhy.

Elena