Zlatobyľ 9. – Stáročiami sa môžu niesť. . .

Ach, kdeže sú tie dni, kedy našim územím blúdili Cyril a Metod a kadečo nám zvestovali. Dnešný deň ich pripomína len vzdialene, rovnako ako úporné horúčavy minulých dní.

Je darom mať vieru i vzdelanie, nie každý však jeho cennosti rozumie. Pravá viera by nám mala dávať nádej i pokoru na našej životnej ceste, a pravé vzdelanie poznanie i životnú múdrosť, nie tituly.

Nebo je potiahnuté jemnými bielymi oblakmi. Vietor povieva slnečnicami i kôprom, týčiacim sa v truhlíku na balkónovom zábradlí ponad fuchsie, muškáty, petúnky a klinčeky. Jeho vôňa sa mieša s voňou majoránky v pokojnom letnom popoludní – a svet pôsobí zázračne krásne a bezpečne.

Mama mačka spokojne pradie. A jej obrovský čierny syn Bubu spí šťastne vedľa nej. Keď som kedysi pred rokom v blogu hľadala domov 5 mačiatkam túlavej mačky spod bytovky, čierny kocúrik v novom domove tak vrešťal, že ho na druhý deň doniesli späť. A tak s mamou mačkou dostal domov u nás i on. Začlenil sa do našej mačacej partie, vyrástol. Teším sa z ich šťastia. Mama mačka – Micka – sa naučila hrať, bezstarostne oddychovať a nestrhnúť sa pri každom pohybe. Osud jej konečne doprial mať jedno mačiatko pri sebe a nemusieť ho odplašiť od seba, akonáhle sa naučí jesť. Tak to urobila rok predtým – vtedy oboch kocúrikov bila a hnala od seba, aby prežila sama. Nakoniec sme im našli domov s pocitom, že Micka nie je veľmi starostlivá mama. Nosili sme jej vonku jedlo,no nebola jediná, kto tu za ním šiel, nie vždy sa jej ušlo. Teraz v bezpečí a s dostatkom jedla je z nej šťastná mama, starajúca sa s láskou o svojho veľkého syna.


Pripomínam si, koľko je u nás láskavých ľudí. Na fb stránkach vidím, že mnohí ľudia neprejdú len tak ľahostajne popri zvieratku prosiacom o ich pomoc. Tie hŕby mačiatok, ktoré niekto vyhodil kruto na ku ceste, do lesa či nechal umierať hroznou smrťou zaviazané vo vreci a len zázrakom ich našiel ktosi. Tie kopy mačiek, ktoré na ľudskú bezohľadnosť doplatili a žijú bez očka či labky. No sú ľudia, ktorí takémuto zvieratku vytvoria bezpečný domov.

 

Je tak úzko prepletené dobro a zlo v tomto svete.

A dnešok nám pripomína, že kvapky dobra, ktoré rozosejeme, sa môžu niesť aj stáročiami…

 

Elena

 

K diskusii palenque  dobro má rôzne podoby. Aj povešanie zločincov druhej svetovej vojny bolo aktom dobra…

I toto 6. – Vraždenie na školách

29.09.2026

No, tak ďalší útok na školu dnes na Slovensku máme. Moc a moc si prajem, aby páchateľ útoku mal už 14 rokov a šiel sedieť aspoň na polovičný trest. Údajne malo byť dôvodom útoku, že mu babka kvôli zlému prospechu zakázala miništrovať. Nuž, ja si myslím že človek ochotný spáchať takýto čin, nemal byť miništrantom nikdy. A otvorene hovorím, že neverím ani [...]

I toto 5. – Viete, prečo závidíte Ficovi plat?

28.09.2026

Poviem to rovno na začiatok, lebo ste ešte nevideli príjmy predstavenstva Slovenskej pošty. Dnes to ale zmeníme. Dýcham dračie plamene, takže pozerajte ako to nimi zapaľujem. Lebo hej, nijako netajím, že hlboko súcitím s tými ženami, ktoré v čase i nečase ťahajú na kolieskach tašky plné listov a kadejakých poštových zásielok. I s tými za priehradkou, lebo mám s nimi [...]

I tak 11. – Kde je pravda?

28.09.2026

Ha, dračie plamene šľahajú dnes, cítite ich? No tak sa pozrite tu – a hodne pozorne si tej príspevok vypočujte (2) Facebook Veru, dnes tu bude ohnivo. Poznáte, ľudia, ten vtip ako školili riaditeľov nemocníc o reformách zdravotníctva, pri ktorých malo byť menej peňazí i ľudí, no pritom lepšie služby pre pacientov? Už som ho tu párkrát spomenula v blogu v [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,527
Celková čítanosť: 12588689x
Priemerná čítanosť článkov: 3569x

Kategórie

Archív