Zlatobyľ 9. – Stáročiami sa môžu niesť. . .

Ach, kdeže sú tie dni, kedy našim územím blúdili Cyril a Metod a kadečo nám zvestovali. Dnešný deň ich pripomína len vzdialene, rovnako ako úporné horúčavy minulých dní.

Je darom mať vieru i vzdelanie, nie každý však jeho cennosti rozumie. Pravá viera by nám mala dávať nádej i pokoru na našej životnej ceste, a pravé vzdelanie poznanie i životnú múdrosť, nie tituly.

Nebo je potiahnuté jemnými bielymi oblakmi. Vietor povieva slnečnicami i kôprom, týčiacim sa v truhlíku na balkónovom zábradlí ponad fuchsie, muškáty, petúnky a klinčeky. Jeho vôňa sa mieša s voňou majoránky v pokojnom letnom popoludní – a svet pôsobí zázračne krásne a bezpečne.

Mama mačka spokojne pradie. A jej obrovský čierny syn Bubu spí šťastne vedľa nej. Keď som kedysi pred rokom v blogu hľadala domov 5 mačiatkam túlavej mačky spod bytovky, čierny kocúrik v novom domove tak vrešťal, že ho na druhý deň doniesli späť. A tak s mamou mačkou dostal domov u nás i on. Začlenil sa do našej mačacej partie, vyrástol. Teším sa z ich šťastia. Mama mačka – Micka – sa naučila hrať, bezstarostne oddychovať a nestrhnúť sa pri každom pohybe. Osud jej konečne doprial mať jedno mačiatko pri sebe a nemusieť ho odplašiť od seba, akonáhle sa naučí jesť. Tak to urobila rok predtým – vtedy oboch kocúrikov bila a hnala od seba, aby prežila sama. Nakoniec sme im našli domov s pocitom, že Micka nie je veľmi starostlivá mama. Nosili sme jej vonku jedlo,no nebola jediná, kto tu za ním šiel, nie vždy sa jej ušlo. Teraz v bezpečí a s dostatkom jedla je z nej šťastná mama, starajúca sa s láskou o svojho veľkého syna.


Pripomínam si, koľko je u nás láskavých ľudí. Na fb stránkach vidím, že mnohí ľudia neprejdú len tak ľahostajne popri zvieratku prosiacom o ich pomoc. Tie hŕby mačiatok, ktoré niekto vyhodil kruto na ku ceste, do lesa či nechal umierať hroznou smrťou zaviazané vo vreci a len zázrakom ich našiel ktosi. Tie kopy mačiek, ktoré na ľudskú bezohľadnosť doplatili a žijú bez očka či labky. No sú ľudia, ktorí takémuto zvieratku vytvoria bezpečný domov.

 

Je tak úzko prepletené dobro a zlo v tomto svete.

A dnešok nám pripomína, že kvapky dobra, ktoré rozosejeme, sa môžu niesť aj stáročiami…

 

Elena

 

K diskusii palenque  dobro má rôzne podoby. Aj povešanie zločincov druhej svetovej vojny bolo aktom dobra…

Iskričky 7. – Naozaj je našou najväčšou hrozbou Rusko?

14.08.2026

Podivný príbeh o Ukrajincoch v Poľsku a výroku hodnom zamyslenia, ktorý na námestí vo Varšave verejne vykladala ukrajinská aktivistka, zverejnil tento príspevok https://www.facebook.com/reel/2042166787174083/?s=single_unit Poliaci podľa nej nemajú na Poľsko monopol. Zaujímavý názor, že? Aby sme sa nakoniec od nich nedozvedeli, že ani Slovensko nemá monopol na Slovensko. Už [...]

Iskričky 6. – Ako by som Dobrovodského návrh vylepšila. . .

13.08.2026

Ombudsman robí výborný krok v prospech ľudí, alias zdravotných poistencov https://www.hlavnydennik.sk/2026/08/13/dost-bolo-obvolavania-lekara-vam-vyberie-poistovna-ombudsman-prichadza-s-velkou-zmenou Pacient dnes často dostane výmenný lístok a potom obvoláva ambulancie jednu za druhou. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský chce, aby túto povinnosť prevzala zdravotná [...]

Iskričky 5. – Dojemný príbeh. . .

12.08.2026

Dojemný príbeh nám predkladajú médiá, aby sa hnev ľudí voči páchateľom útoku na taxikára v Seredi zmiernil. Je to účelové, a navyše ľuďom pri tom „cukrovaní koláčika“ klamú. Budem úprimná. Nie je to najdesivejší prípad, s ktorým som sa v poslednej dobe stretla, no niektoré príbehy zostávajú utajené očiam verejnosti. Tento prípad sledujem, lebo ako [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,478
Celková čítanosť: 12380708x
Priemerná čítanosť článkov: 3560x

Kategórie

Archív