otvorene

Rôzni odborníci – ako profesor Staněk – upozorňujú, že ideme do naozaj ťažkých čias,

Vraj ľudia budú musieť zmeniť životný štýl.

V prvom rade by sa to týkalo spotreby tepla. To akože by sme mali menej kúriť.

Verí niekto z vás, že sa zmenší na 150 cm, ak  narástol do výšky 170? Alebo že sa mu zmení farba očí z hnedej na modrú? Nie, však?

A prečo si potom myslíte, že budeme spokojne žiť, pracovať, či deti sa budú spokojne učiť, ak by sme vykurovali miestnosti na nižšiu teplotu ako je tá teraz nastavená ako minimálna?

Táto teplota bola stanovená odborníkmi ako určitá hranica, ktorú treba dodržať ako teplotné minimum. Zrejme nielen tak náhodne, ale na základe výskumov pocitu tepelnej pohody.

Iste, môžeme sa začať otužovať. Ale jednak otužovanie trvá nejaký čas a je postupným znižovaním znášanej teploty, jednak otužovanie prebieha v pohybe pre zahriatie tela. Určite nie sedením v chladnej miestnosti – v nej nielenže reálne klesá pracovný výkon, narastá jeho chybovosť, a znižuje sa aj ochota pracovať, ale nepochybne pribúda aj chorobnosť takýchto pracovníkov.

Ak na pracoviskách a v bytoch teplotu znížime, a to náhle a bez prechodu v priebehu nejakých rokov privykania si, budeme zažívať TEPELNÚ NEPOHODU.

Bolo by nám chiadno – a pracovať či žiť deň za dňom v nekomforte 8 hodín, no dokedy to vydržíme?!

A to nehovorím o situácii, akú zavádza Nemecko, že sa teplota vraj má pohybovať ešte nižšie na pracoviskách – údajne podľa typu práce odstupňovane – tí s fyzickou aktivitou majú byť vraj pri iba 12 stupňoch.

Nijako ma nedojal príbeh Nicholsonovej ako v Bruseli kúri v byte s rodinou len na 17 stupňov, lebo doplácala na kúrení dva a pol tisíc eur – podotýkam, že pri mesačnom paušále 120 eur (na štvorčlennú či koľko člennú rodinu?!).

Po jeho prečítaní som bežala do kúpelne pozrieť do zrkadla – či vyzerám tak hlúpo, aby si mohla myslieť, že tomu jej príbehu uverím… Skutočne niekto z vás verí tomu, že dva a pol tisíceurový nedoplatok pri mesačnom paušále 120 eur by ju pri poslaneckom europlate doviedol ku takému úpornému šetreniu na kúrení?

No vidíte…

Ale ak aj Nicholsonová mrzne v nevykúrenom byte pri 17 stupňoch, je to jej problém. My nie sme ona – je to jej zdravie a jej život.

Ale to nie je koniec. Niektorí šialenci už vykladajú, ako môžeme v bytoch byť pri 15 stupňoch, či dokonca v práci i menej.

Viete, predstava sedenia v byte vykúrenom na 17 stupňov v zime v hrubom svetri a rukavicami na rukách nie je pre mňa. Pokojne by som radšej osobne Putina poprosila o lacný plyn a kúpila ho v rubľoch pre našu bytovku, ako mrzla v práci i doma po celé mesiace. Našťastie žijem v horách, kde máme zásobníky na plyn, takže by sme to mohli technologicky zrealizovať bez problémov.

No, takže na rovinu – niekto by mal niesť zodpovednosť za ten sprostý nápad, že vraj odpojením sa od ruského plynu solidarizujeme s Ukrajinou. Lebo solidarita sa prejavuje inak.  Ak nám v dôsledku hlúpych nápadov o odpojení  sa od ruského plynu  klesne zamestnanosť a príjmy štátu, tak Ukrajincom ani  suchý chlieb so soľou nedáme -nebude z čoho. Tak skutočne možno pochybovať o rozumnosti takejto solidarity. A bez hĺbkovej analýzy možných dôsledkov realizovať takýto krok v akomkoľvek štáte môže iba úplne vyšinutý človek.

Otvorene – treba stíhať tých, čo u nás zrealizovali ten sprostý nápad – za škodu veľkého rozsahu, ktorú nám to spôsobilo. Za vystavenie občanov stavu núdze a zvažujem, či by sme ich nemali stíhať i za verejné ohrozenie a vlastizradu. Lebo nielenže ľudia majú mať zvýšené ceny elektriny a plynu, ktoré nedokážu mnohí zaplatiť, ale i firmy v dôsledku toho krachujú.

Bezodkladne je potrebné výrobu elektriny dostať späť do rúk štátu, u nás vyrobenú elektrinu neposielať na žiadnu burzu – tam poslať len prebytky, ktoré chceme predať do iných krajín.

Ak nechceme podľa vzoru NIcholsonovej sedieť doma v hrubých svetroch a mrznúť, je potrebné tento krok urobiť čím skôr.

Elena