Zlodej ťažkého kalibru je tento štát.
Platíme mu dane a odvody a poplatky rôzneho druhu, za to by nám mal poskytovať služby. Nejdem teraz menovať všetky deficity, to by bolo skutočne nadlho – jednoducho neplní si štát dostatočne svoje povinnosti v mnohých oblastiach.
Jasným príkladom toho je i situácia, ktorá sa nám tu rozbieha, že sa tu potĺkajú ľudia duševne chorí, ktorí môžu byť pre spoločnosť hrozbou – a nikto nemá predstavu, či a ako sa liečia.
Návrh generálneho prokurátora, ktorý mohol v tomto smere pomôcť, poslanci NR SR neschválili. Údajne idú rýchlo čosi lepiť, ale to už nevráti život ani dôchodkyni v Lučenci, ani mladej žene v Dubnici nad Váhom, ktoré zomreli rukou psychiatrických pacientov.
Iste, voči ľuďom s duševnou poruchou musíme mať ohľad. Aj máme, veď ich živíme, skladáme sa na ich liečbu i celkovú zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane by sme mali byť adekvátne zo strany štátu chránení pred rizikami ich možného chorobného správania.
Ja na nepríčetnosť vraha z Dubnice pri tom druhom útoku neverím, pretože šlo o plánovanie útoku – veci k nemu si niesol so sebou, mal dokonca i rukavice – ako uvádza článok v linku
Ján so sebou nemal len chirurgické rukavice. Podľa vyšetrovateľov sa mal pripraviť na čin aj tým, že si zabezpečil modré gumené rukavice na odstránenie dôkazov.
Schoval bicykle, umyl mačetu. Snaží sa popierať vinu a celý postup mal znaky premysleného konania.
Sám sa oháňa tým, že je psychicky chorý – ako píše článok v linku .
Obvinený muž pred sudcom pri rozhodovaní o väzbe vypovedal, že jeho zdravotný stav je po fyzickej stránke dobrý, ale po psychickej stránke to nie je najlepšie – má predpísané lieky, ktoré musí brať každý deň.
No to podľa mňa znedôveryhodňuje aj tú prvú „nepríčetnosť“. Takže znalci nech si nechajú zájsť chuť zasa toho lumpa „znepríčetňovať“. Podľa mňa i sexuálny deviant je, vzhľadom na v článku popisované konanie voči dobitej žene -. vopchal jej do pošvy kus dreva.
Pritom ako uvádza článok v linku, obeť ešte žila, keď ju našli – to znamená, že ju takto týral zaživa
Ďalšou skutočnosťou, na ktorú chcem poukázať, je vyjadrenie psychiatra o fungovaní ambulantnej psychiatrickej liečby na Slovensku.
Môžu to byť týždne až mesiace, kým sa po prepustení z ústavu začne páchateľ ambulantne liečiť, hovorí psychiater a hlavný lekár Detenčného ústavu Hronovce. Keď do ambulancie pošlú človeka prepusteného z liečebne, lekár ani nemusí vedieť, či ide o páchateľa nebezpečnej trestnej činnosti, upozorňuje…
No krása. Môže v takej situácii normálny odborník prepustiť pacienta s bludovou poruchou po takej krátkej dobe z ústavnej liečby?
A vôbec – načo je nám elektronická karta pacienta, ak si v nej odborník nedokáže vyhľadať ani len liečbu pacienta odborníkom tej iste profesie? Veď to by malo byť logické. Tak na čo v skutočnosti slúži ten systém s našimi údajmi? Pred časom som písala blog o tom vydarenom e-systéme, ktorým naše zdravotné údaje posielajú kdekade
Je skutočne zvláštne, že sa psychiater nedostane ku informácii o zdraví svojho pacienta a jeho doterajších liečbach. Ako ho potom môže adekvátne liečiť?
Ak niektorí uvažujú, prečo už nepodávala trestné oznámenia polícii po jeho návrate a pri pokračujúcom obťažovaní to jednoduché. Prestala dôverovať polícii, že čokoľvek urobí v jej prospech. Však pri prvom podaní vraj museli páchateľa zháňať a polícii doručiť jej príbuzní, ako píše článok v linku
Jeho rodina zrejme vtedy nespolupracovala pri jeho zaistení na výsluch, však niekde bývať musel.
A zrejme už vtedy nepracoval. Nuž, mám svoj názor na 36-ročných nepracujúcich chlapov u nás, ktorí nemajú žiadne záväzky. Taký človek by mohol pokojne aj do zahraničia za prácou vybehnúť, kebyže chce pracovať…
A teraz jeho rodina tiež nevidela, že je stále problémový? Skutočne jeho rodičia ani len netušili, že môže ich nepodarený syn niečo vystrojiť?
Myslím, že je namieste všímať si svojich blízkych, hlavne pokiaľ sa psychiatricky liečili, lebo práve rodina môže byť tým, kto zachytí psychickú dekompenzáciu. ,
Na túto podivnú ľahostajnosť nielen blízkych páchateľa, ale aj štátu pri zaistení bezpečia občanov pred nebezpečnými páchateľmi doplatila nielen samotná obeť bolestnou smrťou, ale aj jej deti celoživotnou traumou.
Štát, ktorý od nás poctivo pracujúcich vyberá obrovskú časť toho, čo zarobíme a nezaisťuje nám za naše peniaze primerané služby..Taký štát je podľa mňa zlodejom ťažkého kalibru.
Elena .
Zažila som niečo podobné, v podstatne menšej... ...
Škoda že generálnz prokurátor všetko nepovedal... ...
Celá debata | RSS tejto debaty