Europoslankyňa Nicholsonová dala fb status včera.
V ňom spomenula smrť dvoch mladých homosexuálne orientovaných mužov – Juraja a Matúša – ktorých v minulom roku zastrelil v Bratislave mladík pre ich sexuálnu orientáciu. Nestotožňujem sa s jej devalvačným vyjadrením o páchateľovi či ľuďoch s iným názorom, lebo devalvovanie je v spoločnosti nebezpečná tendencia a s táraním o dezolátoch – hlavne z úst verejných činiteľov ako je v súčasnosti ona – treba okamžite prestať, lebo to spoločnosť anomizuje. To ale neznamená, že ten čin odobrujem.
Práve naopak – odsudzujem jednoznačne tú vraždu, nikto by nemal zomierať pre svoje presvedčenie či sexuálnu orientáciu. Každú vraždu pokladám za zlo – a v spomenutom prípade šlo o smrť dvoch mladých mužov, ktorí mali život pred sebou. Mám úctu k situácii ich matiek – je to bolestná životná skúsenosť prežiť vlastné dieťa.
Nicholsonová v tom svojom statuse napísala
https://www.facebook.com/luciadnicholsonova/
Takže ako Nicholsonová píše – O ich smrť sa občas zaujímajú médiá, zaspomína pani prezidentka. A smútok tých matiek narastá každým dňom…
A teraz sa pozrime na inú matku, Natašku – zomrela jej jediná dcéra Simonka.
Simonka – dievča z Lučenca.
Ach, hej Simonka – malá spomienka – písala som o nej v mojich blogoch opakovane
tu
Krásna a nadaná dievčina, študentka vysokej školy. Do nemocnice nastúpila s pásovým oparom, a zomrela v dôsledku pochybenia lekárov.
Nepatrila ku LGBT komunite – a tak na jej smrť si pani prezidentka nespomenie ani náhodou. Ani holandský kráľovský pár na jej hrob nepozve. Nikto nevykrikuje jej meno na Pride.
A smútok tej matky za jej jedinou dcérou – predstavte si – ten mizne do dňa na deň…
Teda podľa tohto štátu – a podľa toho, ako dovolí páchateľom správať sa voči obetiam lekárskych pochybení.
Z vyjadrenia právničky poisťovne, v ktorej je poistená LC nemocnica vo vyjadrení k odvolaniu na Krajský súd citujem: “ smrť dieťa je jednorazová záležitosť, ktorá už rokmi odoznela” a preto výšku ujmy navrhuje max. 8000 eur…
Tak toto sa volá – milí čitatelia blogu – systémové týranie. A v slušnom štáte by za sekundárnu traumatizáciu obetí takýmito výrokmi mal byť právnik pokutovaný, prípadne aj riešený komorou.
A tak sa pýtam, verejne a otvorene, máme na Slovensku rovnaký meter na situácie, v ktorých kohosi vinou zomrie niekomu dieťa?
Alebo sú „vhodné obete“, za ktorými smútok matiek bude „iba narastať“ a mŕtve deti, ktorých matky by už mali zabudnúť hádam už po týždni na svoje jediné dieťa?
Elena
K diskusii
PostrachBolsevikov Nože mi povedzte, aký je rozdiel medzi dieťaťom zabitým vrahom úmyselne a dieťaťom , ktoré zomrelo v dôsledku závažnej chyby lekára? Sú naše deti menej mŕtve?
Tu nejde o deti, ktoré boli vážne choré a zomreli na chorobu – ale o deti, ktoré mohli žiť, keby lekár nespravil preukázane závažnú chybu. Je to potvrdené znalecky, rozsudkami súdu, takže nejde o naše domnienky, ale o fakty.
Presne taký dvojaký meter, ako som pomenovala v článku, nám ubližuje – my za svojimi deťmi smútime menej? Máme povedať, že naše deti zomreli „len pochybením“, a tak to nevadí, kývneme rukou – či ako si to predstavujete?!!!
Osobne si myslím, že celý článok je celkom... ...
popletko, to robia fanatické konzervy ...
pochybenie lekara je vrazda ?...kde si... ...
Pásový opar je smrteľná choroba ? Nežartuj tu... ...
hmm...no neviem,ale davat rovnitko medzi... ...
Celá debata | RSS tejto debaty