otvorene

Na love padajúcich hviezd som bola večer pred tromi dňami na balkóne. Inak som nelovec – stať sa poľovníkom nikdy nepatrilo medzi mojich top sto prianí. Lovím len takéto hviezdne zážitky.

Pod balkónom sa rozprestierala tma tmúca – no červenkastá žiara na horizonte naznačovala, že tam kdesi  v diaľke je mesto Revúca. Dva zlatisté záblesky sme s dcérou zahliadli – ten jeden bol naozaj nádherný a silný. Bola som prekvapená na druhý deň, koľko ľudí v mojom okolí sa ich tiež snažilo vyzerať. Vraciame sa takto do dávnych čias detstva, meníme sa na dôverčivé a nadšené bytosti, ktorými sme kedysi boli a prajeme si kadečo pri pohľade na padajúce hviezdy? Lákajú nás tajomstvá vesmíru a zlatisté záblesky na oblohe sú pre nás jeho malými poslami? Ktovie.

Keď sa dívame na zapadajúce slnko, hviezdnu oblohu, či na východ slnka, cítime intenzívne veľkoleposť života a aj svoje prepojenie s ním. Neprepájam si s takýmito okamihmi žiadnu veľkú filozofiu, len si tak užívam tie chvíle oblakov plávajúcich nebom. Je to vzdialené náhlivému životnému štýlu, do ktorého nás ženie súčasná spoločnosť. Vidím tú únavu na ľuďoch, ktorí pracujú, aj sama ju cítim. Kolobeh s chronickým spánkovým deficitom neviem prerušiť iba tak, však do práce musím vstávať nadránom deň za dňom, dva-tri týždne žiť šípkovoruženkovsky by som potrebovala. Teším sa na časy, keď pár dní budem môcť iba pár dní spať a ležať a spať. A potom sa budem môcť konečne pustiť na svoju vysnívanú cestu lesom.

Vnímam ako by sme mohli jednoducho a prirodzene žiť ako súčasť prírody. Som človek starých čias, a cítim ľútosť nad tým civilizačným šialenstvom, ktoré rozpútavame svojim konzumným spôsobom života. Kde sú tie časy, kedy sme k prírode smerovali s úctou ako k zásobárni nášho života? Ešte aj plody, ktoré sa  v prírode vyskytujú, drancujeme nenažrato – žeby sme si vzali z prírody len trochu, koľko naozaj potrebujeme? Kdeže, rekordne veľa húb nazbierame, všetko čo vidíme, a letíme tam i ďalší deň, a ešte ďalší – a nafotíme na fb svoj „úspech“…

Prezradím vám, že včera som sa do skupiny Scotland´s Scenery nahlásila, a obdivujem tváre tej krajiny. Nádherné miesta nájdeme v každej krajine, isteže, no niektoré krajiny sú nášmu srdcu akosi bližšie. Ja to mám tak so Škótskom, určite nejaký z mojich minulých životov je s ním spojený, lebo tá krajina ma hlboko dojíma. A tak ma potešilo, keď mi to včera Zámer sveta privial.  Ale mám srdcu blízke miesta i na Slovensku, pravdaže. Sú miesta, kam sa vraciame radi, pre mňa je taký miestom popradský vraní park. Aj keď jeho pôvodná nádherne divoká tvár sa vytratila, a zostali z neho iba torzá s moderným náterom, vrany udržiavajú jeho spojenie s duchovnom. Dúfam, že bude pekne, zaševelila som včera večer Zámeru sveta, lebo cestujem do Popradu.

Neviem, či v jednej chvíli v živote príde každý z nás k takému bodu, no ja som došla k hranici, že prirodzený a pokojný život je najviac zo všetkého. Som Vodnár, a tak ma vonkajšie a  formálne statusy – ako výzor, postavenie či bohatstvo – nikdy neohromovali, u ľudí si najviac cením láskavosť a čestnosť. Myslím, že s nimi v živote kráčame najviac zmysluplne a dôjdeme najďalej na ceste životného zmúdrievania. Ak by ste mali človeku položiť iba jednu otázku, aby ste sa ó ňom dozvedeli viac, čo by ste sa spýtali? Ja by som sa opýtala „čo chceš v živote naozaj robiť?“ lebo to o človeku podľa mňa vypovedá najviac – o tom, či má sny a plány, či je zameraný výkonovo a zbiera prachy a majetok, funkcie, skalpy a „lásky“, alebo či dokáže skutočne žiť každý deň v záplave dní. Nemám rada zbabelcov ani falošných hráčov, a ani príživníkov, takže systém v tejto spoločnosti sa mi nepáči. Opakovane sa vraciam v myšlienkach ku indiánskej básni, ktorú mám už roky uverejnenú i na mojom fb, s hlbokou úctou k múdrosti Indiánov. Ukazuje nám to ich životné poznanie, aké zložité sú jednoduché veci. Je dlhá cesta k prirodzenosti a jednoduchosti.

A iba vpustenie jednoduchosti a prirodzenosti do svojho srdca nás vedie ku zmysluplnému dívaniu sa na padajúce hviezdy. Nie ako na plničov prianí, ale ako na veľkých učiteľov o neopakovateľnosti všetkých okamihov nášho života.

Elena

–