otvorene

Aká je ľudská pamäť krátka. Aj napriek toľkým spôsobom – zápisom v knihách a časopisoch, fotografiám, filmom – zaznamenávania udalostí pre nás strácajú akosi svoj hlboký význam.

Možno je to tým, že kedysi si ľudia príbehy odovzdávali ústnym podaním a dávali s nimi aj kus srdca, dodávalo to význam udalostiam, ktoré niesli v pamäti, aby ich podali ďalej. Dnes sme zavalení udalosťami a informáciami o nich, a ich význam sa tým prekrýva. O revolúcii v Nigeri sa dozviete pár vetami, rovnako ako o tom, že akási Petrana predáva akýsi prsteň ani neviem kde, či z krstu Cibulkovej dcéry – čo si tam navliekla Cibulková, ďalší článok, čo si tam navliekla Beňová, v ďalšom zasa, čo Beňová malej darovala. Aj to, že prezidentka odletela po akúsi cenu zasa – no teda ja viem, akú cenu by si zaslúžila, lenže to nie je zverejniteľné,  a ďalej som radšej nepozerala.

A možno je to tým, že žijeme príliš plytko.

Videla som fotografiu, ako na 1. výročie SNP boli ľudia na námestí v desaťtisícoch a vyjadrovali úctu tomuto výročiu

https://bystrica.dnes24.sk/uchvatny-sprievod-a-tisice-ludi-v-uliciach-takto-vyzerali-oslavy-1-vyrocia-snp-foto-438325

Včera ľudia chystali grilovačky, sadili zemiaky, motali sa popod bytovky u nás na poznávacom chodníku  – a na tých, ktorí  v dobách SNP obetovali svoje životy, si spomenul málokto z nich. No časť verejnosti prišla na námestie vo Zvolene. Do Banskej Bystrice sa ľudia nedostali – už druhý rok ju táto klika uzavrela.  Písala som o tom v blogu minulý rok kriticky

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2022/08/29/raz-4/

A pritom, ak by vláda zorganizovala nejaký pútavý program, ako napríklad zoskok členov vlády bez padáka – tak by sledovanosť a návštevnosť akcie nemali u nás konkurenciu v žiadnom programe od roku 1989.

Ale ja chápem, že tejto vláde je ťažké pustiť na takéto podujatie ľudí. Jednak by si mohli spomenúť,, aká je dôležitá sloboda – a o tom, že za ňu treba bojovať v každom čase.  No a tento čas nás akosi núti uvažovať, či k slobodnému životu smerujeme, alebo či sa stávame nejakou lacnou kolóniou. Potom by si ľudia mohli klásť otázku, že ak naši predkovia statočne bránili svoju vlasť s nasadením životov, prečo tu priživujeme kopu ukrajinských chlapov vo veku, kedy by mali brániť svoju vlasť doma.  A hlavne by si ľudia mohli položiť otázku, či netreba zobrať metly, vidly, lopaty a hnať túto bandu  s ich kovidlumpačinami, zmluvami WHO, či štvaním do vojnových konfliktov, americkými základňami a šialeným zbrojením kadeľahšie. Alebo či ich netreba niekam pekne usadiť – pravdaže nie v Bystrici za stôl, ale niekam na hodne dlho do kriminálu za všetko čo, čo na tomto národe napáchali.

Iste, nestála som na námestí včera ani ja – robila som zelerovo-jablkový šalát a piekla som indický chlieb naan, a pracovala som.

Ale popri tom som sa v myšlienkach vrátila k tomu, aký cenný dar nám v podobe SNP dali a aký cenný odkaz nám v SNP zanechali. Že sú veci, ktorí pretrvajú v čase a majú zvláštnu dôstojnosť. Tak ako tieto ruiny v Škótsku, ich dôstojnosť nám i dnes vyráža dych  – autorkou fotografie je Linda DesRoches https://www.facebook.com/photo?fbid=6385938921443013&set=pcb.6921456681206979 a zverejnila ju vo fb skupine Scotland´s Scenery

Aj o SNP vidíme len torzá, mnohé zapadá prachom zabudnutia, iné špinou skresľovania. Lebo udalosť, v ktorej národ povstal za svoju slobodu, taká nebýva v dejinách často. Na rozdiel od roku 1989, kedy bol národ oklamaný, zmanipulovaný a zavedený, SNP je takou udalosťou, ktorá bola pravdivou cestou k našej slobode. Aj keď mnohé z udalostí SNP sa stráca nezachytené v pamäti času, aj keď sa snažia niektorí tkať pavučinu špiny okolo tejto udalosti, SNP má historický aj symbolický význam pre náš národ – a na rozdiel od podaktorých politikov tárajúcich na jeho výročiach svoju dôstojnosť nestráca.

Elena