otvorene

Predvčerom, 22. septembra, bol medzinárodný Deň bez áut. Cestou do práce i z práce to tak rozhodne nevyzeralo. Kopy áut sa valili i takým mestečkom, ako je Revúca – a určite aj všade inde. Zvykli si mnohí na pohodlie v štýle „autom i na WC“ – a nevyberú sa pešo ani do obchodu vzdialeného pár desiatok metrov.

Kdeže sú tie časy pútnikov, ktorí kráčali svetom pešo s batôžkom cez plece a s dôverou v srdci. Ľudia šli pešo na zábavu do susednej dediny, na jarmok do mesta, či putovali z krajiny do krajiny. No zmizli generácie, ktoré mali historickú skúsenosť s chodením pešo či na voze. Pritom i ja sama ešte mám s chodením pešo hodne skúseností. Keď som sa prisťahovala do hôr a otehotnela som s najstaršou dcérou, bol USG až na Teplej Vode, vzdialenej od Revúcej približne 10 kilometrov, a z nej je od miesta kde žijem ešte 20 kilometrov. Nakoľko nechodili autobusy v tejto lokalite často, prešla som v tých časoch naozaj veľa kilometrov pešo. A i dnes poznám pani, ktorá z práce ide busom do Muráňa, a odtiaľ kráča lesom  pešo do susednej dediny cez dva kilometre, aby nemusela čakať po celé hodiny na bus domov priamo. No hromadne by sme sotva nahovorili ľudí, aby sa dobrovoľne vzdali áut a cestovali aspoň mestskou dopravou, nie že ešte pešo z dediny do dediny.

Svet sa prudko mení – a nie, nemyslím si, že sa civilizuje.

Ako Posledná generácia sa označuje aktivistické klimatické hnutie, ktorého postupy sa mi rozhodne nepáčia. Ničenie obrazov v galériách a  blokovanie dopravy na cestách nepokladám za nápad zachraňujúci svet. Pred rokmi som s takými blokovačmi cesty komunikovala, pretože protestovali proti súťaži Rallye Tatry tým, že posedávaním na ceste na pár hodín odstavili i verejnú dopravu. Policajti ich strážili, aby im niekto z naštvaných ľudí neublížil a ani im nenapadlo situáciu riešiť. Tak som posedávajúcich uviedla od obrazu, že v busoch sú starí ľudia, ktorí potrebujú na WC a napiť sa vody, a malé hladné deti. A kopa ľudí, ktorých čakajú blízki doma, a kvôli zmeškaným spojom sa ani domov nedostanú. Že ako dlho chcú ešte blokovať tie autobusy, ako to vyrieši ich problém a kto z nich ide povedať tým ľuďom, že ani oni sami nevedia ako dlho tam idú sedieť. Boli to rozumní ľudia a okamžite pustili prejsť verejnú dopravu. Ďalej blokovali len súťažiacich. Nuž ale dnes tí aktivisti Poslednej generácie pôsobia podivne, agresívne. Za prilepenie sa na sochu vo Vatikánskom múzeu dostali podmienečné tresty a museli uhradiť vysoké súdne trovy. Ich žiadosť aby sa prestali používať fosílne palivá rozhodne nie je celosvetovým riešením klimatických problémov. Vôbec neuvažujú nad dôsledkami, aké to bude mať na hodne ľudí, veď práve chudobní starí ľudia kúria u nás uhlím a drevom. Aj keď s niektorými ich nápadmi súhlasím – pokojne zrušme výletné lode, aj leteckú dopravu limitujme, aj z kamiónov môžeme presunúť prepravu tovarov do vlakov. Ale prestať s akýmkoľvek obrábaním pôdy či búrať cesty je naozaj scestný nápad. A samozrejme chcú aj úplne odstaviť autá do 5 rokov – to by sme ale potrebovali navýšiť verejnú dopravu radikálne. „Hoaxeri“ by povedali, že je to taká predsunutá hliadka tých, ktorí chcú ťahať nitky, vytvárať 15-minútové mestá a riadiť náš život, respektíve skôr smrť.

Je trápne, aby časť sveta – ľudia žijúci v Európe – robili maximalistické opatrenia, a zvyšok nič. Ďalšia vec je, že niektoré z tých opatrení by zasiahli do nášho života naozaj drasticky. Prestať s obrábaním pôdy znamená jesť červy a umelo vyrobené laboratórne potraviny? No tak to nech jedia tí aktivisti, takéto opatrenie odmietam jednoznačne. Podporila by som ale opatrenie, regulujúce radikálne pôrodnosť v krajinách, kde pribúda obyvateľstva závratne a pritom sa už teraz nedokážu uživiť, musíme im poskytovať rôznu pomoc a ľudia sa z nich rozliezajú do sveta „za lepším životom“. A aj keď je pomoc Európanov z hľadiska podpory ľudských práv myslená v dobrom, nie je realistická, nakoľko náš sociálny systém neráta s rodinami, v ktorých sú tri manželky a 27 detí. Vidím ako efektívne opatrenie limitovať tam počet detí na tri. Aj keď niektoré zdroje poukazujú, že boom v niektorých ázijských krajinách upadá a že by mal po roku 2060 aj v afrických krajinách spontánne upadnúť vďaka vzdelaným černochom, som skeptická v tom smere.

Deň bez áut môžeme brať dvojako – ako zmysluplné pripomenutie, že pohodlie konzumu by sme mohli a mali niekde limitovať. Na druhej strane sa ako súčasť propagandy presadzujúcej boj proti klimatickým zmenám stáva symbolom potreby – či aj nevyhnutnosti – zmien v životnom štýle v čase, kedy naša spoločnosť zápasí s nie dobrou ekonomickou situáciou. Ekonómovia hovoria, že tento životný štandard je dlhodobo neudržateľný, a že to ktosi ľuďom bude musieť povedať. Podľa mňa nejde ani tak o to, kto to ľuďom povie, ale čo to potom s nami spraví. Lebo nie je v poriadku, ak jedni robia čoraz viac a dávajú čoraz viac, a druhí sa len pohodlne váľajú a množia a berú z hotového. Máme 80 000 voľných pracovných miest, na ktoré ideme privážať zamestnancov z Ázie,a máme hordu dlhodobo nezamestnaných? Obmedzenia v životnej úrovni určite v spoločnosti povedú k tomu, že budeme musieť veľmi jasne začať hovoriť o zneužívaní solidárneho systému a aj ho efektívne riešiť.

Deň áut by bol sám osebe rozumným pripomenutím, aby sme uvažovali o svojom životnom štýle a a tom, ako môžeme aspoň čosi urobiť pre dobro planéty a nás samých. No v prepojení súčasných klimatických opatrení bude limitovanie používania áut súčasťou nedobrovoľnej a intenzívnej premeny životného štýlu všetkých ľudí moderného sveta. Viete, mne je na tom najviac ľúto to, že limitovanie počtu áut neprinesie návrat do pôvodného sveta, keď kravky šli večer pomaly dedinou, cengajúc zďaleka zvoncami…

Elena

K diskusii  palenque

Moje blogu nie sú necivilizované, ale realistické. Súčasťou civilizovania sveta je aj pravdivé a otvorené  pomenovanie problémov. Ak by sme mali zasa „dávať viac“ a znižovať ešte viac svoju životnú úroveň, v porovnaní so západnými krajinami i tak nízku, potom musíme riešiť aj zneužívanie solidárneho systému. Nie je mysliteľné, aby jedni dávali čoraz viac a uskromňovali sa, a druhí sa len pohodlne viezli a čoraz viac brali. A rovnako tu nie je v poriadku vpúšťať nelegálnych migrantov – tých, ktorí chcú pomoc sú stámilióny, všetkým pomocť nedokážeme. Takto ich bude sem putovať čoraz viac a problémy z toho sú zjavné a závažné, ale i preto, lebo ich vlasť prichádza o mladých ľudí, ktorí by ju mali budovať. Ani amazonský prales sem nevláčime, aby sme ho zachraňovali  a pomáhame mu tam, kde je.

milan1 Noa to ešte počkaj na prvú časť dnešného blogu, kde píšem o tej kope samovrážd.