otvorene

Česi ma dojali. Martínek má dva roky. A vážne genetické ochorenie. Nakoľko poisťovňa nepreplatí liek za 100 miliónov českých korún, ktorý by mu umožnil viesť normálny život a zastavil chorobu, jeho rodičia poprosili o pomoc verejnou zbierkou. Vyše tristotisíc ľudí sa mu v zázračne krátkej dobe poskladalo na potrebnú liečbu, dokonca až 150 miliónov českých korún vyzbierali, ako sa uvádza v linku

https://www.facebook.com/CT24.cz/videos/221832724225862

Jeho rodičia opäť veria na zázraky a v ľudské dobro.

Sú situácie, ktoré nás v živote naučia oveľa viac než akákoľvek škola. Takou situáciou nepochybne je, ak máte vážne choré dieťa. Je i o tom, že sa za svoje dieťa postavíme a začneme zaň bojovať, a pochopíme svoju silu. Ale je aj o tom, že takéto dieťa je pre nás školou života. Dnes viem, že nikto ma v živote nenaučil toľko ako môj syn Maroško. Silný popis takejto životnej skúsenosti dala aj jedna matka dieťaťa s postihnutím vo videu v linku

https://www.youtube.com/watch?v=jU-lG4YbGLI

Najsilnejšie učenie vraj zažívame prostredníctvom strát. Aj to pokladám za pravdivé – pomáha nám to uvedomiť si, čo je pre nás v živote nakoľko cenné. Pri niektorých stratách by sme mali poslať ďakovný list osudu. Pri iných rastieme, ak sa nimi prehryzieme k tomu, aby sme sa opäť postavili na nohy. No je iluzívne čakať, že raz prídeme k bodu, že svet bude ako kedysi a i my budeme ako kedysi. To je zrejme aj účelom učenia stratami – že nás zmenia. Že sme opatrnejší a dokážeme jasnejšie odlíšiť ľudí, ktorí k nám nepatria. Ukazujú nám, kto nie je našim priateľom, či predovšetkým, kto by nepochybne nemal byť našim životným partnerom. Som presvedčená, že by sme si v živote mali nájsť jediného partnera, hľadať ho dôsledne a zodpovedne podľa zmysluplných kritérií. Ja som chcela nájsť čistú dušu.

Otvor si blog náhodne, povedal Zámer sveta  tíško. Som vyčerpaná, predvčerom som sedela vo volebnej komisii a šla som spať po druhej v noci. Ráno o piatej som už balila veci na cestu, lebo moje dieťa organizovalo narodeninovú  párty k prvému roku našej malej jesienky Lotky.  Cestovala som tam busom, podvečer ma viezlo najstaršie dieťa späť autom, a Zámer sveta mi hneď po nastúpení v jej prehrávači Eaglesona s obľúbenou melódiou nahodil

https://www.youtube.com/watch?v=5SpGNgpfHqo 

Ach, tá strašná farba – zaševelila dcéra pri pohľade na desne oranžovočervené auto  prechádzajúce popri nás – modlime sa za jeho vkus. Slzy som ukryla v sebe a smiala som sa pochabo s ňou, lebo máme rovnaký zmysel pre humor.

Vrátila som sa k podvečernej ceste doma teraz v nadráne a pieseň som si znovu pustila. Popri únave ma zaplavil aj smútok – neverím už na čistú dušu, povedala som Zámeru sveta.

Otvor si blog náhodne, povedal opäť Zámer sveta  tíško.

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/05/17/ejha-3-ked-hodnoty-zomieraju/

Aj tam je spomenutá čistá duša, ktorú som vždy hľadala. No hej, hľadala som, kývla som plecom unavene, ale už neverím na jej existenciu. Príbeh huslistu v blogu Ti čo hovorí? Ako spoznáš tú čistú dušu – pýtal sa tvrdohlavo. Ja neviem, na prvý pohľad vníma moju jedinečnosť. Neopustí ma v ťažkých časoch. Pozri, sú aj nádherné obrázky v tom blogu, povedala som zmierlivo Zámeru sveta. Konflikty nemám rada, ani keď som pri sile, a teraz si z únavy pripadám ako pod vodnou hladinou. Musím ísť do práce, hoci som unavená tak, že by som plakala a potrebovala by som aspoň jeden deň normálneho oddychu po tom víkende. Dodala som – neverím na to, čo som kedysi hľadala, ale netvrdím, že na svete nie sú dobrí ľudia. Veď aha, ako pomohli nezištne tomu Martínkovi.

Nos dáždnik, povedal Zámer sveta láskavo.

Dáždnik?

Otvor si náhodne ešte jeden blog,  povedal Zámer sveta.

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/09/06/cas-odpovedi-11-lepidlo-na-namahane-spoje/

Nos dáždnik, zopakoval.

Elena