otvorene

Sú dni ako lángoš so slivkovým lekvárom. Naozaj vás očaria svojou netradičnou chuťou.

V tme skorého rána cestou do práce fontána ticho šumela. Voda v nej striekala do všetkých strán a trblietala sa v lúčoch mesiaca. Áno, presne takú fontánku by som chcela mať pri dome, aj so svetielkami, povedala som túžobne Zámeru sveta, Ticho sa smial, lebo videl, že ma nerozhodila ani skutočnosť mobilu doma zabudnutého. Deťom som na fb dala správu, že mobil má dnes dovolenku a ja nie, a ostatní sa musia vyzbrojiť trpezlivosťou. Áno, aj môj bývalý spolužiak Peťo, ktorý ma hľadá naozaj kreatívne a túto skutočnosť mi oznamovala dnes ešte aj Čarovná polička a dokonca aj Pinterest. A to ešte nikto z nich – ani ja – netušil, že budú čakať dlhšie ako dlho, lebo domov som sa vracala až večer. Deň skrátka prinášal všemožné prekvapenia. Jablká z Jednoty boli úžasné, sladučké a šťavnaté, žiadne dvojročné odležance. A nakoniec aj neplánované konštelačné stretnutie, konštelácie staviam rada.

S úctou prijímam poznanie konštelačnej a šamanskej cesty – povedala som Zámeru sveta vďačne v skorom dnešnom ráne, načúvajúc ťukaniu dažďa na okenné sklá. Hej, hej, prosím, … chcela som pokračovať. Viem presne, čo chceš povedať – zašomral – aby tá biela mačka bola v bezpečí.  No hej, večer pri buse som videla mačičku, pobiehajúcu pri parkovisku Lidla. Ale taká šialená, aby som sa rozbehla ju chytať a zostala v Revúcej do rána, som nebola ani ja. Posielala som jej energiu po celý večer, aby prežila a dostala sa do bezpečia.

Nezachrániš celý svet – dodal zhovievavo Zámer sveta, lebo moju únavu z odoslanej energie teraz možno krájať, no do práce musím, máme s kolegyňou výjazd do terénu. Viem, povedala som smutne, ale ja potrebujem veriť v spravodlivý svet. Prikývol. Viera v spravodlivý svet ma vedie životom, nebudem klamať. Teda, nie je to môj výmysel, je to celkom oficiálna a vedecká teória. Ľudia chcú spravodlivé zaobchádzanie, a istý vedec Lerner tvrdí, že na to, aby ľudia mohli žiť s dôverou, nádejou a istotou vo vlastnú budúcnosť, potrebujú práve vieru v spravodlivý svet. Celý ten koncept má viacero oblastí, čím vás detailne nejdem zaťažovať, no niektorí ľudia v spravodlivosť sveta veria viac a iní menej.  Je okolo toho kopec výskumov kto, ako a prečo sa s tým konceptom spája, lebo je to pre život dôležitá zvládacia stratégia pre ťažké časy. Podľa mňa ľudia veriaci v spravodlivý svet viac menia svet k lepšiemu, lebo veria v to, že všetko smeruje k dobrým koncom…

Je to ako s tou ceruzkou, povedal Zámer sveta milo. Hej, dnes viem, že sme ako ceruzka – povedala som tiško, lebo náhle svetlá vonku prestali svietiť – a budem sa plížiť k busu dažďom, čo zvládam, a úplnou tmou, čo sa mi vôbec nepáči.  Naozaj sa mi ten príbeh ceruzky páči a postupne som čoraz viac rozumela tomu, čo všetko nám hovorí. Poznáte ho? Sme ako ceruzka. Síce píše, no je vždy ruka, ktorá ju vedie. Nie my to tu riadime. Strúhaním sa ceruzka zaostrí,  aj nás tak občas život strúha. Ceruzou napísané možno aj vygumovať. Nie všetko vygumovať vieme, no tento krok nám ukazuje, že sa občas môžeme pomýliť a svoju chybu aj napraviť. A tiež to je dôležité, že nie farba a nie drevo z akého je ceruza, ale jej tuha je najviac dôležitá. Mali by sme posudzovať ľudí podľa vnútra, a aj u seba čistiť svoje vnútro a rásť. A piatym z poznaní o ceruze je pochopenie, že ceruza po sebe vždy zanechá stopu. Rovnako aj my. No a to je také vodičkovské konštatovanie, aby sme strážili svoju stopu…

Elena