otvorene

Cesta z Brezna viedla vo štvrtok v lúčoch slnka rozprávkovou jesennou krajinou. Poznáte to, náhle vás chytí za srdce pohľad na nejaké miesto v nej – no neviete vysvetliť prečo. Za mňa to bola krajina nad Muráňom od Tisovca. Napravo sa tiahla úzka poľná cestička na svah a na ňom žiarili dva zlatožlté kríky. Okolité stromy a kry boli sfarbené v červenkasto hnedých odtieňoch a celé to miesto v objatí slnečných lúčov s kríkmi pôsobilo zázračne krehko a čisto. Utkvelo mi v pamäti to miesto, rada by som putovala krajinou a zašla sa pozrieť práve tam. Niektorí robia túry a prechádzajú krajinou dlhé trasy, aby ju spoznali. Ja mám iný spôsob spoznávania krajiny, nie dlhá trasa z bodu A do bodu B, ale len jej malý kúsok a do hĺbky. Sedím na takom mieste, nájdem si zaujímavú skalku, užívam si jeho energiu,  a nechávam ho pomaly vstupovať do môjho srdca.

Občas som sa tou cestou ponárala z únavy do polospánku, občas som viedla tichý dialóg so Zámerom sveta. Po prvý raz som sa smiala, povedala som mu, tak naozaj smiala od synovej smrti. Prikývol, a ja som opäť vkĺzla do krajiny spánku.

Aký je vôbec rozdiel medzi krajinou spánku a krajinou smrti? Možno je iba jediná krajina, krajina kolobehu života – zauvažovala som v dnešnom nadráne.

Zámer sveta neodpovedal. Díval sa na mňa. Povedz to – vyzval ma. Na rozdiel od vás vedel, že som si pripomenula tie okamihy nádhery sveta, lebo som totálne rozhodená. Rozplakala som sa – pred ním môžem plakať, inak moje slzy nevidí len tak hocikto.

Za jediný deň ubili tri medvede, poprechádzali ich pri tej svojej bezohľadnej jazde. Trom im vzali život za jediný deň. K tomu šteniatko, ktoré žrali muchy zaživa, a kopy mačiatok za jediný deň. Vraždia všetko živé okolo seba, ničia na čo siahnu. Tlčú sa nielen vo vojnách. Hnusí sa mi také spoločenstvo, počuješ? Sexujú ako králiky a potom zabíjajú vlastné deti. Vlastných rodičov odkladajú na dožitie ako nepotrebné kusy tovaru. Žijú nezodpovedne, a potom sa bez zábran okvačia druhým na krk, aby ich živili. Čo sú toto za primitívne sebecké bytosti? Radšej by som bola v jednom spolku s vlkmi, tí sú na seba lepší…

Mlčky ma objal. Po chvíli som sa upokojila.

Teraz naplno chápeš význam Územia anjelov. Miesto, kde sa ľudia stávajú lepšími, lebo dobro tam k nim hlboko preniká, zašepkal. Je to veľké poslanie.

Priveľké, aby som ho zvládla sama, povedala som.

Vieš, čo musíš spraviť, povedal. Prečo si vtedy uzavrela most?

Myslela som, že chápeš. Som jediná, nie jedna z mnohých – ako môžem veriť, že ma vidí ten, kto to nevidí? Ako veriť úprimnosti slov, ktoré predo mnou počula iná? Nič iné som nemohla urobiť. Myslela som, že mi rozumieš.

 Hej, takže tú knihu nečítaš, lebo to pokladáš za stratu času, pokýval hlavou. Zahanbila som sa, lebo sľuby plním – nie, tú prečítam, hneď dnes ďalšiu časť, aha – vytiahla som iniciatívne knihu spod vankúša.

A dvojplameň – pokračoval pobavene – dvojplameň je ten, kto pre teba urobí niečo, čo ešte neurobil pre nikoho iného?

Zavrtela som hlavou. Nie, niečo také, čo by ani nebol ochotný pre nikoho iného urobiť. Je to o tom, ako pevne dokáže stáť pri mne. Láska ide vekmi, ale dôvera nie, tú si musí získať. Lebo život mi ukázal, že – ako to výstižne napísal Coelho – nepriateľ nie je ten, kto je oproti tebe s mečom v ruke, ale ten, kto stojí vedľa teba s dýkou skrytou za chrbtom. Pochopila som to v poznaní o mojom shaolinskom minulom živote. Ale pozri, nájdem si iné poslanie, je veľa vecí, ktoré ma napĺňajú radosťou a sú zmysluplné.

Kde si to mala o tom shaoline, ukáž, zašepkal Zámer sveta medovo.

No predsa tu – zalovila som v blogoch a úspešne našla https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/02/04/oko-draka-1-tri-ktore-trvaju/

Ach, dostal si ma, Zámer sveta, rozplakalo ma to celé.

Potrebujem od teba jediné, prijímanie s dôverou, dodal. Porozumela si veciam už vtedy, no teraz konečne musíš vykročiť a prijať poslanie.

Došlo mi. – Takže tie pondelňajšie konštelačky, čo si tak náhle poskladal, nie sú náhodné, však?

Odpovedal otázkou – A je niekedy niečo náhodné? Nepochopila si, že odkedy si začala vidieť poslanie, kráča ti v ústrety?

Elena