otvorene

Vo chvíľach veľkých tragédií zostáva iba položiť si otázku, čo je v živote naozaj dôležité.

Vedieť s kým, prečo a kam ideme.

Hej, som otrasená udalosťami v Prahe, ale kto z vás nie je?

Nechcem tú streľbu analyzovať zoširoka, len pre mňa tri najhoršie fakty k tomu.

Strelec bol i klánovickým vrahom. Pre mňa osobne je toto najhorší fakt. Je psychicky ďaleko ťažšie streliť do dvojmesačného dieťaťa, ako strieľať na chodcov na ulici – bolo jasné, že zúfalec na úteku alebo magor úplne náhodné obete zabil. Nakoniec sa objavila správa, že bol duševne chorý, údajne bipolárny. Samozrejme to zabalili do nestigmatizujúcej prikrývky kecov, ako sú duševne chorí častejšie obeťami násilia než jeho páchateľmi. Nuž ale nech pozerám ako pozerám, kopu problémov by sme si mohli ušetriť, keby boli duševne chorí pod dôslednou kontrolou. Kedy ho naposledy videl psychiater? To si nevšimli rodičia ani spolužiaci, že je divný, a že trúsi posolstvá o tom, čo plánuje?

Druhým pre mňa najhorším faktom je, že nikoho nezarazilo, že kupuje toľko zbraní. Že ako duševne chorý sa dostal ku zbraniam a zbrojáku. Zhromaždil legálne arzenál zbraní, vyrábal nástražné systémy (a zohnal teda na ne suroviny vo veľkom množstve), Čo si myslel ten, kto mu vydával zbroják – že si zakladá bezpečnostnú službu? Nemali by byť monitorovaní držitelia zbrojákov už po druhej zakúpenej zbrani (ak ju reálne nevyužívajú napríklad ako poľovníci)? A rozhodne by duševne chorí nemali mať nijaký prístup k zbrojáku. Otázkou tiež je, že za čo ich ako študent  nakupoval – zrejme nikde nepracoval, to mal také vreckové?

Tretím najhorším faktom pre mňa je, že páchateľ absolvoval výcvik „na obranu“. To je ako zlý sen – duševne chorý páchateľ pred pol rokom nakúpil 8 zbraní a potom absolvoval výcvik. A inštruktori sa nezaujímajú o nič, hlavne že zacáloval. Toto by malo byť trestné – ak tu niekto cvičí ľudí hala-bala, bez akejkoľvek previerky ich duševnej spôsobilosti.

Na analýzu krokov a postupov zásahovej jednotky v tej situácii, viac či menej správnych, sú tu ich odborníci – nech si to analyzujú sami, lebo len oni z nich vyvodia ďalšie postupy pre budúcnosť. Tie kecy ako mala polícia konať tak a onak, šírené sociálnymi sieťami, sú nezmyslom. Viete si vôbec predstaviť, čo by ste v tej situácii robili vy? Samotná udalosť bola časovo krátka (20 minút). Páchateľa treba eliminovať ihneď, tam nieto nad čím váhať – lenže to nesmie byť vyzbrojený lepšie ako samotní zasahujúci policajti. A ich konanie podlieha veliteľovi zásahu, nemôžu dobehnúť a páliť každý ako mu napadne. Nedávno som písala v blogu, že je potrebné robiť pravidelné nácviky na školách práve pre takéto prípady, lebo to, že zamknete sklenené dvere, nezaručí žiadnej škole bezpečie.

Nejdem tu robiť ďalšie analýzy prípadu – len jedno napíšem, bodaj by počet obetí bol už konečný.

My by sme si mali klásť otázky, ktoré sú v našej kompetencii. Prečo sa ľudia vo svete, ktorý by mal ich bezpečným domovom, cítia nenávidení a nenávidiaci. Páchateľ sám sa hnevom nijako netajil, dokonca posolstvo pred činom nejaký čas vykvačil – len sa o neho nikto nezaujímal. Spolužiak ľahostajne vyhlásil, že bol podivný ako každý nerd. Tu je odpoveď na otázku, ako je dôležité, aby sme mali úspešných a na vlastný výkon zameraných ľudí. Ako sú nám všetkým prospešné presne k tomu zameraná výchova v školách aj filozofia spoločnosti  Páchateľ ako študent – premiant, ibaže bez sociálnych väzieb a bez životnej pohody.

Čo môžeme zmeniť, aby svet bol láskavým a bezpečným domovom pre všetkých?

Učiť deti zvládať hnev, priateliť sa, byť láskavý. Už kdesi v škôlke by sme mali vytvárať deťom rituály pohody a bezpečia. Mne sa pri slove škôlka dodnes vynára radostná pohoda olovrantu s BB pudingom a piškótami – pani učiteľka sa tam s nami smiala a v pohode sme vyčkávali rodičov, Dnes sa všetci oveľa viac náhlime, a ja vlastne ani neviem kam.

Robiť by sme mali aspoň strednodobé preventívne programy na adaptáciu v každom prvom ročníku základnej, strednej aj vysokej školy. A ak reformu školstva, tak konečne ku zmysluplnému rozvoju výchovy, a nielen vzdelávania – ako vychovať dobrých a láskavých ľudí, zodpovedných, čestných, schopných byť životne múdrymi. Prezentovať ako spoločensky a ľudsky cenné hodnoty vďačnosť a pokoru. Načo sú nám výkonové kritériá, keď potom magor s vynikajúcim prospechom vystrieľa 15, či možno až 20 ľudí?

Je potrebné pre bezpečie meniť aj spoločnosť.

Agresivity v spoločnosti pribúda, aj postoj k nej je akýsi benevolentnejší čoraz viac. Agresívna dehumanizačná rétorika, ktorú tu presadzovala minulá vláda, žne svoje ovocie. Stačí sa pozrieť naprieč sociálnymi sieťami, ako ju prebrali ich prívrženci. Raz to bude problém, a nie malý.

Za potrebné a dôležité pokladám aj otvorene hovoriť o otázkach, podstatných pre život každého z nás. Kam  a s kým kráčame. A nie je to len o partnerstve s človekom, ktorý bude pri nás stáť za každých okolností, ale aj o zmysluplnom ľudskom spoločenstve, ktorého sme súčasťou. O komunite, v ktorej kroky dávajú zmysel, a necítime sa iba využívanými a bezmocnými kolieskami. O súdržnosti a vzájomnosti. Ja osobne vidím budúcnosť v lokálnych komunitách, kde každý pracuje a je prínosom pre spoločenstvo, Ľudia, ktorí iba berú, ale v takých komunitách nemajú miesto. Spoločnosť nemôže dlhodobo fungovať dobre tak, že jedni sa v solidárnom systéme pohodlne vezú, iba ustavične a čoraz viac berú – a druhí donekonečna čoraz viac dávajú. Aj toto začína beť problémom, a nie malým – všimnite si, ako teraz u nás utekajú do predčasných dôchodkov ľudia, ktorí desaťročia poctivo pracovali. Lebo spoločnosti je pohodlné nakladať čoraz viac na kone, ktoré ťahajú – namiesto, toho, aby robila opatrenia voči tým len sa spokojne na spoločnej lúke pasúcim. Ak chceme viac bezpečia pre seba a svoje deti, tak efektívna ochrana určite nebude o podozrievavom určovaní možných páchateľov a rizikových osobnostiach, ale o premene spoločnosti v zmysluplné spoločenstvo.

Ibaže, viete koľko magorov medzi nami pobehuje? Aj teraz už nejaký z nich v Revúcej trieska petardy, ako mi dieťa píše. Zákony a policajti zjavne na magorov nestačia.

Ak by sme vytvorili zmysluplné spoločenstvo čestných a zodpovedných ľudí, ohľaduplných a láskavých, kam od nás zaženieme všetkých tých lumpov, povaľačov a bezohľadných magorov?

Elena

K diskusii  lavida  Nuž, každý máme svoje hranice a vieme, prečo si ich tak staviame.

P. S.:  Pre všetkých, ktorí to potrebujú – návod na sebaochranný postup po prežitej traume

https://cc.cz/vypovidat-se-a-nebyt-o-samote-psycholozka-cepelikova-radi-ktere-kroky-pomohou-predejit-rozvoji-traumatu/

P. P. S: A hej, nikto nepoďakoval tej slečne, ktorá úmysel páchateľa nahlásila promptne polícii. Vďaka nej bola zásahovka na nohách a v lokalite. Kiež by v takej situácii každý mal toľko rozumu a odvahy. Myslím, že tým zachránila nemálo životov. Veľké Ďakujem nás všetkých patrí tej slečne – plne si ho zaslúži.