Zvieratá boli súčasťou života v našej rodine vždy. Milovali sme ich a ony milovali nás.
Mám kopu nádherných spomienok na náš život plný zvierat kedysi doma. Popri hydine rôzneho druhu, pávoch, bažantoch, holuboch a koliách sa u nás doma vyskytovali pískomily a škrečky, či ježko, straka a divý zajac. Nosili nám ich skade-tade, vypiplali sme ich a pomohli k návratu do prírody. Zajaca sme už nevideli, ale ježko žil v našej záhrade a straka Hana po celé roky prilietala na zavolanie, posedávala na telegrafnom stĺpe naproti okna spálne a krákala.
S mojou dogou Lordom som chodila na prechádzky nadránom, kedy sa nikto ulicami nemotal, lebo neznášal konzumentov alkoholu, detekoval alkohol lepšie ako tester a nekompromisne ich na ulici zrážal na zem. Zhodil na zem a postavil sa na opilca jednou labou, aby ho na zemi udržal, nikdy nikoho neuhryzol. Uvažovala som, že tento jeho vzťah k alkoholu má korene u bývalého majiteľa. Lorda chcel majiteľ na druhý deň utratiť, keďže na neho zaútočil a pohrýzol ho na ramene. Jeho staručký otec tam plakal, že pes je dobrý a či by sme ho nezachránili – namiesto pôvodne dohodnutého šteňaťa sme odputovali domov s dospelým Lordom. Tromi natrieskanými autobusmi sme cestovali, hlavu s obrovským kovovým košíkom mi Louš dával na plece. Neskoro večer sme ho s mamou dotiahli domov a starej mame miska s mliečkom pre šteniatko z rúk vypadla. Ktovie prečo, u nás nikdy nikomu neublížil.
Aj moje deti nasávali lásku k zvieratám. Zachránila som v priebehu času zopár mačiek z ulice, u nás doma mali miesto staré i postihnuté mačky. Som hrdá na svoje deti – stredná dcéra vzala z útulku staručkého slepého kocúra, ktorý si u nich užíva život, najstaršia vzala mačku zachránenú od spoluobčanov aj divokého bojovníka Samuela a s najmladšou sme v naozaj finančne ťažkých podmienkach zachraňovali kúpou drahých liekov ryšavého kocúra – bezdomovca (no hádajte, kde našiel domov).
Nemám rada ľudí, ktorí ubližujú zvieratám. Keby som videla, že niekoho takého bijete, dobehla by som k vám a povedala – podržím ho, len mu nalož.
Po celé roky prispievam na útulky pre zvieratá.
Ale akosi v poslednej dobe začínam mať podozrenie voči niektorým z nich.
Jeden útulok vypisoval, ako im psíka pri venčení k smrti dohrýzli agresívne psy, ktoré si nechali majitelia voľne behať. Ale po správe, aby poslali bližšiu informáciu, že podám trestné oznámenie na tých majiteľov psov vo veci, ma rýchlo blokli. Nemyslím si, že mali čisté svedomie.
A silne ma v dnešnom nadráne zasiahla informácia, podľa ktorej v pondelok v Hontianskych Moravciach v okrese Krupiná vypukol požiar v nelegálnom útulku, ako uvádza článok v linku
Ryžovala tam pani bez hanby na utrpení zvierat.
Psíky a mačky trpeli v príšerných podmienkach, kopa z nich zomierala od hladu a bolesti – ako píše ten článok
v niektorých miesntostiach boli totálne zdivočené, zošalené zvieratá, ktoré sa brodili neskutočnými množstvami vlastných výkalov, v iných boli len ich mŕtvoly. Tie menej plaché sa doslova driapali na slobodu, iné útočili, tie divé sa skrývali pomedzi odpad a škrabali po stenách.
A pri tom požiari ich niekoľko aj uhynulo, odhadujú 5 až 10 psíkov a ktovie koľko mačiek. Je mi nanič z toho, aká to bola hrozná bolestná smrť v klietkach. Tá pani im mohla zachrániť život, keby ich bola vypustila z klietok.
Článok v linku píše, že polícia vo veci začala konať
okrem trestného stíhania za ublíženie na zdraví začala aj trestné stíhanie za zanedbanie starostlivosti o zviera.
Vraj neoficiálny útulok to bol, vyjadrili sa policajti.
A to je aký, páni vyšetrovatelia, môžeme o tom verejne podebatovať? Tak ako nie je neoficiálna práca, ale nelegálna, nie je neoficiálny útulok, ale nelegálny.
Takže aby sme sa presne vyjadrili – nie neoficiálny, ale nelegálny.
Pani, ktorá to tam prevádzkovala, sa verejne na tej stránke sama označuje ako Ľubica Čillágová a uvádza aj telefónne číslo, dokonca aj jej adresu tam môžete nájsť, uvádza ju v Cerove. Dáva tam aj účet, na ktorý máme posielať peniaze…
No tak moment, povedala som si, môže nelegálny útulok legálne vyberať peniaze na svoju činnosť???
Dokonca vyžiadavala peniaze aj formou 2 % z daní – to vážne v tomto štáte možno posielať peniaze nelegálnym útulkom, nikto to nekontroluje?
Keďže som nadobudla podozrenie, že môže ísť o podvod, neoprávnené obohacovanie sa, podelila som sa hneď nadránom o toto podozrenie s OČTK. Pre istotu cez ministerstvo, aby sa to nebodaj niekde medzi kamošmi nestopilo to TO a nezahralo do autu. Ako oznamovateľka som požiadala o poskytovanie informácií o postupe vo vyšetrovaní.
Volala som aj s daňovákmi, aby som si ujasnila, ako je to s preverovaním dávania 2 %, a s dôslednosťou kontroly využívania tých peňazí.
Popri riešení trestného stíhania za ublíženie na zdraví a za zanedbanie starostlivosti o zviera podľa mňa je potrebné preveriť aj tieto skutočnosti. Ak nebol útulok legálny, tak podľa mňa sa tá pani informáciami na jej stránke ASOP OZ dopúšťala podvodu a neoprávnene vyberala peniaze, takže aj neoprávneného obohacovania.
Smutné je to, že na podivnú situáciu s nelegálnymi útulkami poukazuje veľa ľudí už dlho – a výsledok? Akosi sa nič nedeje. Ak aj RVPS nejakú kontrolu začne, tak časovo nie je ohraničené, kedy ju ukončí – a výsledok nezverejní, aby sa ho ľudia dozvedeli. Pritom na fb keď zapátrame, dozvieme sa čudesné veci.
Napríklad tu z roku 2019
Nejde teda len o jednorazový problém, teraz v jednom útulku, ktorý zhorel. Ale zjavne ide o problém systémový, ktorý sa vlečie a nie je dostatočne riešený zo strany kompetentných orgánov.
Celkovo táto situácia je varovná. Skutočne je v tomto štáte taký bordel, že môžu fungovať NELEGÁLNE ÚTULKY bez kontroly? Respektíve sú „preverované“ bez nejakej časovej hranice a nič sa nerieši? Až to vyvoláva pochybnosti, či tam nie je zámer, a aký je jeho dôvod.
Je na pováženie, ak takýto útulok funguje v priestoroch, ktoré síce platia ľudia pre zvieratá z ulice, no bez povolení prevádzkovať karanténu, ktorá môže zvieratá z ulice príjmať, bez pravidelnej kontroly a evidencie prijatých, adoptovaných a uhynutých zvierat, bez nutnosti dodržiavať akékoľvek zákonné a morálne podmienky na chovný priestor pre dané zvieratá.
Takže aby sme mali jasno – existuje zoznam legálnych útulkov – na stránke ŠVPS SR
Iste, ani tie legálne zariadenia v zozname uvedené nemusia byť zárukou starostlivosti a zodpovedného prístupu, no aspoň akúsi garanciu kontroly máme.
Celú situáciu by sme mali dať na poriadok. Fungovať by mali zariadenia legálne, s pravidelnými kontrolami aspoň raz mesačne neohlásene, a s dôslednou kontrolou toho, ako sú vynakladané peniaze, ktoré ľudia posielajú na zvieratá.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty