otvorene

Úprimne, mám rada veci, ktoré sú naveky, navždy a ešte dlhšie. A nie je veľa kníh, kvôli ktorým vstanem o tretej v noci, aby som ich mohla prečítať. Ale nejaké sa zjavne nájdu, keďže som v predvčerajšom nadráne sedela s tromi knihami v ruke a nezodpovedanou otázkou, či som ako prvú prečítala tú správnu z nich. A hlavne – prečo nie je piata?

No tak, prečo nie je piata, tá moja – otázku Zámeru sveta dávam, hoci viem, že po prečítaní štvorice tú odpoveď nájdem.

Ale ten sa iba pochechtáva mojej naliehavosti. A ktorú si prečítaš teraz, dodal medovo.

Tigra, rozhodla som sa jednoznačne.

Rozosmial sa ešte viac. Mal byť prvý Tiger, ako som potom zistila – no kedže dej sa prelína v tom istom čase z pohľadu oboch, je to OK.

No tak, čo je  s mojim drakom – zopakovala som naliehavo.

Nuž, pravda je ako vždy zložitejšia, ako by sme si na prvý pohľad mysleli. Vlastne som doteraz nepochopila, prečo sa všetci tvária, že preložené štyri knihy o piatich legendách bojových umení sú úplným celkom. Namiesto piatej nakoniec tri knihy zostali nepreložené – ale Zámer sveta sa zľutoval, a Draka mám v pdf v anglickej verzii. S mojim najlepším kamarátom googlom sme ho už aj prelúskali.

Draci si volia vlastnú cestu, aj keď im to často komplikuje život – odcitovala som myšlienku z knihy, ktorá ma očarila. Draci sú ako ja, veru – rada by som mala doma draka a havrana. Sú to aj moje šamanské silové zvieratá, ale i bez ohľadu na to, presne tieto zvieratá mi rezonujú v srdci. Havrany sú na strome usadené neďaleko mňa, drak nie. Ale zasa, kam by som ho v bytovke dala? Určite by sme si vybudovali vlastný hrad – veru, tam by som draka ubytovala.

A presne viem, čím by si ho kŕmila, dodal Zámer sveta pobavene.

Rozosmiala som sa s ním, lebo sme vedeli presne obaja, čo chce povedať. Šlápotami, ktoré z útulku vezmú trojnohého kocúrika  a potom ho vyhodia o pár dedín ďalej, aby bezmocne zomieral – ako istá ženská z Veľkej Paty. A takými, ktoré vezmú darovaného psíka a pôvodnú majiteľku blokujú, keď zisťuje ako sa psíkovi darí, lebo s ním bohviečo previedli, ako istá fuchtla zo Sečoviec. Ale to je v štádiu riešenia, takže o tom niekedy inokedy viac dám.

Nie, nie, kdeže, uistila som ho veselo, z takého hnusu by sa mu akurát tak priťažilo.To, čo milujem, starostlivo chránim. Potom som zvážnela. Ďakujem za tie knihy. Ale prečo, aký je ich odkaz?

Zámer sveta moju otázku zopakoval. No aké je to posolstvo? 

Neviem, povedala som úprimne, drak konal po celý čas múdro a rozvážne, nič mi tam nerezonuje. Z celého diela mi napadá akurát myšlienka, že ľudia sa niekedy menia, ako Ying, a niektorí zasa nie ako Tonglong.

Odpovedal pomaly a s dôrazom. Vieš presne, kto sa nemení, však? No a na poznanie, kto sa mení, si ešte chvíľu počkaj, Jednoducho si len pamätaj, že niekedy sa ľudia menia, aj keď  je tá premena taká veľká, že jej ťažko uveriť.

Och, kto sa prerodí? Nuž počkám, čo to bude za poznanie, lebo beztak viem, že to teraz neprezradíš – dodala som zamyslene.

A ešte mám jednu knihu – ten Dračí plamen. Ale tú budem čitať až zajtra večer, teda vlastne už dnes. Lebo je najvyšší čas pred dnešným celodenným prednášaním ísť spať, o štyri hodiny už musím byť na nohách zasa a vyraziť na cestu.

Kráčať v nadráne u nás k busu je veľký zážitok. Pripomenula som si ho po dlhej dobe minulý týždeň, keď som k dcére cestovala.

Temnota sa rozprestiera za okrajom lampy a naťahuje ruky lesmi pozdĺž cesty.

Jeseň pozlátila listy, o to čarovnejšie  sú malé plôšky svetielok.

Náručie temnoty sa rozprestiera doširoka.

A nakoniec, keď zhasnú svetlá, brodíte sa úplnou temnotou  k parku protialkoholickej liečebne, ktorá je rozprávkovo osvetlená

Nad hlavou máte oblohu plnú hviezd  a ich lesk zanikne až osvetlením v okolí liečebne. Fontánka ešte nespí pred zimou a zlatisto sa ligoce.

Voda šuští, žblnkoce akoby fontánka ticho spievala. Vďaka nej je nadráno zlatisto trblietavé.

Veru, teším sa na ňu aj dnes.

Elena