otvorene

Deň sa vylúpol ako temne modrý pásik v černote noci ponad horizont zdychavských kopcov.

Belasel, a v jednej chvíli sa z temnoty začali črtať koruny stromov.

Bledli postupne, až zrazu v jednej chvíli horizont zozlátol.

Guľa svetla z neho vybehla a deň nám žiarivo mával.

Tíško som sedela, deň postupne prichádzal.

Výnimočný deň. Meniny môjho syna.

Neplačeš, však nie, uisťoval sa Zámer sveta.

Zakrútila som odmietavo mlčky hlavou, no po tvári mi tiekli slzy.

Niečo v mojom vnútri bolo asi hodne zúfalé, lebo aj mačky sa mi útešne vešali na plece, hlasno priadúc. A Zámer sveta mi pre radosť prihodil pár vecí blízkych môjmu srdcu, keďže namiesto písania blogu som sa preháňala pinterestom. Vzdychla som v úprimnom obdive nad šedým koňom, vyžarujúcim slobodu a nespútanosť. Dívala som sa nadšene na krajinu plnú slnka, s kondorom letiacim ponad lesy. Úsmev mi rozžiaril tvár, ružové ruže mám moc rada, a potešil ma obrázkom s tou najružovejšou z ruží, akú som videla. Všetky obrázky navyše vo verzii vhodnej na vyšívanie, pletenie či háčkovanie. 

Vieš to predsa, povedal som Ti to, dodal Zámer sveta, tak čo sa deje?

Pokrčila som plecami bezradne. Úprimne, niekedy dostaneme naozaj cenný dar. Videl v mojich očiach hlbokú vďačnosť.

Dnes to bolí, povedala som jednoducho. Pridlho som neplakala, keď som chcela plakať, plakala som len vnútorne. Ak teraz plačem, bolí ma to naozaj. Už nemienim nič predstierať. 

Usmial sa s pochopením.

Sedela som v skorom ráne pripravená na čokoľvek, čo deň prinesie – hlavne teda na sprevádzanie dcéry k veterinárovi s jej mačkou, čo sme v priebehu nasledujúcich hodín aj zrealizovali. Zlatisté lesy prežiarené slnkom, belasá obloha, nádherný deň bol.

Nepotrebujem sa štverať na vrchol kopcov, ktoré sa mihali okolo nás, ale túžila som len tak si sadnúť na lúku v objatí toho pestrofarebného zázračna.

V plynúcom dni som sa dívala na stráne zbelené silným mrazom.

V takých chvíľach uvažujem o cennosti života.

A tak chránim zo všetkých síl život krehkých bytostí, ako sú zvieratá a kvety. Moje kapucínky a  petunka na balkóne ešte kvitnú, napriek zbeleným stráňam. Aj starý túlavý prúžkovaný kocúr so zlámanými zubami a krivým uchom, ktorého moje stredné dieťa vzalo vykastrovať a jej mačky ho zmlátili, skončil u mňa. Už sa mi skoro zahojila noha, ktorú mi pri príchode dorantal, lebo sa pustil do bitky aj s našimi mačkami a ja som sa vrhla všetkých rozdeliť –  ale nedokázala by som ho len tak vonku vyhodiť. S ostatnými mačkami sa neskamarátil, tak stážuje v lehne pod stolom v kuchyni, ale už pochopil, že je to náramná výhoda.

Krásne meniny, synček – napísala som ráno na mojom fb. Po celý deň som mu k nim posielala darček jediný, aký mu viem teraz dať – lásku.

Elena