otvorene

Otázka, ktorou si lámalo a láme hlavy mnoho učencov z rôznych uhlov pohľadu.

Zaujímavú myšlienku nedávno načrtol v blogu profesor Laitman o potrebe integrálnej komunity. Ľudia by v nej mali mať to, čo im dnešná spoločnosť nedokáže zaistiť – pocit telesného aj duševného bezpečia – jedlo, bývanie, podporu pri riešení akéhokoľvek problému. Taká komunita dokáže riešiť problémy, ktoré jedinec zvládnuť sám nemôže.

Je to úžasná idea, ibaže si podľa mňa vyžaduje vyspelých ľudí, motivovaných žiť čestne a zodpovedne, inak by sa stali iba „ťahačmi a dojnými kravami“. Na tom sa zvrháva zakaždým krásna predstava rovnosti a spravodlivosti, s ktorou ľudstvo kráča v ústrety veľkým spoločenským zmenám. Ľudia s ideálmi, čestní a zodpovední kráčajú k vízii, a na ich chrbtoch sa pohodlne vezú špekulanti a príživníci kadejakého druhu. Každý má isteže svoju cestu vývoja v zmysle životného zmúdrievania, ale to neznamená, že ja musím na jeho cestu doplácať a dať sa zneužívať.

Profesor Laitman vo svojich blogoch píše o zmysluplnosti dávania druhým, uprednostnení prospechu ostatných pred vlastným a o idei všeobecného dobra. Ibaže v spoločnosti musí fungovať vyváženosť – ak jedni iba dávajú a druhí iba berú, nie je to zdravé spoločenstvo. A podobne ako v láske, tak ani v spoločnosti taká jednostrannosť dávania nemôže fungovať zdravo. Koniec-koncov – aj partnerstvo by malo byť takou integrálnou komunitou, s telesným aj duševným bezpečím, nie?

Ľudstvo kamsi posúvali revolúcie – a skôr či neskôr bude musieť byť ďalšia, ak budeme pokračovať takýmto spôsobom v živote spoločnosti, lebo o telesnom ani duševnom bezpečí tu niet ani reči. Neviem si však predstaviť, že by sme pretvorili spoločnosť ako celok na ideálnu komunitu – kopa lumpov, devastujúcich naše životy bezbrehým obohacovaním sa na náš úkor oligarchicky slovensky či nadnárodne, ale aj kopy malých špekulantov, a tí, ktorí nechcú pracovať, nemajú v takej spoločnosti čo robiť. Očakávať ich morálnu premenu je iluzívne.

Zmysluplné sú preto podľa mňa menšie komunity, uzavreté, s jasnými pravidlami, ktoré všetci chcú akceptovať a riadia sa nimi vo svojom konaní. Existujúce spoločenstvá ukazujú viaceré múdre trendy. Nehovorím že úplne rovnaké spoločenstvo by som chcela, ale v niečom sú inšpiratívni a možno sa od nich poučiť. Napríklad amiši majú potraviny zdravšie a kvalitnejšie, a aj sú zdravší. Ľudia si život v tom spoločenstve volia dobrovoľne, lebo prijímajú určité hodnoty.

V živote si skrátka v jednej chvíli musíte voliť niečo zásadné a trvácne pre zmysluplnosť cesty. Zvolíte si napríklad profesiu a venujete sa jej rokmi štúdia, celoživotným vzdelávaním a praxou, a stanete sa odborníkom – alebo môžete profesie striedať, raz to a raz ono v štýle učeň všetkého, majster ničoho. A podobne je to v láske, môžete mať plné sociálne siete a život plný kamarátiek a priateliek rôzneho druhu, ale nebudete poznať pravú lásku. Je podľa mňa v živote dôležité, v jednej chvíli si vybrať hodnotovo niečo trvalo a definitívne. Kritériá našich volieb si samozrejme nastavujeme podľa toho, akí sme – niekto volí vonkajšie znaky, iný vnútorné.

O integrálnosti som uvažovala pri mojom nekonečnom triedení kníh na predaj. Rituál lúčenia sa s nimi mám, niektoré z nich ešte raz čítam. Lúčim sa s tými knihami s láskou a vďačnosťou, sprevádzali ma rôznymi životnými etapami.

Naučila si sa uzavierať veci v živote, povedal Zámer sveta milo. Prikývla som, tak to cítim i ja.

Ten smútok nie je z toho, že ich posielaš preč, pokračoval. Zavrtela som odmietavo hlavo. Nie, to nie.

Bezpečie a pokoj je dôležité. Našla si dnes ten papier z roku 2015, možno to ťa trápi – spýtavo na mňa pozrel.

Zavrtela som odmietavo hlavou. Nie, je to už za mnou. Ani som nevedela, že je v tej kuchárskej knihe zapadnutý.

Nebol zapadnutý, ukryla si ho tam a vôbec si na to nespomínaš – pokračoval v téme.

Pokrčila som plecom. Nepotrebujem sa k tomu vracať v spomienkach, Je to jedno, je to všetko už za mnou, v minulosti, našťastie.

Tak čo sa deje, nemlč, díval sa Zámer sveta skúmavo. Myslel som, že ťa poteší, čo som Ti prezradil o Tvojom synovi.

Prikývla som a pozrela som sa naň. Chápal, že cítim radosť a hlbokú vďačnosť.

Hovor so mnou,  naliehal.

Nič sa nedeje, odpovedala som pravdivo. Nič, len sa dívam v tomto predvianočnom čase i na veci, ktoré možno ostatných nezaujímajú – veď treba žiť príjemne a bezstarostne, užívať si ako sa len dá, kto by si už lámal hlavu niečím, čo sa ho priamo netýka. Médiá prinášajú správy o tragických nehodách, a ja súcitím s tými, ktorí o blízkych prichádzajú, o to viac, že v tomto čase. Aké asi budú ich Vianoce? Uvedomujem si tiež, ako nemilobohu ľudstvo fláka obrovské peniaze, ktoré by pri rozumnom využití už dávno boli zaistili slušný život všetkým – obrovské miliardy do zbrojenia vyhadzuje, a k tomu ešte zbrane zamorujú životné prostredie toľkými spôsobmi. A tak veľa agresívneho správania sa valí svetom – nielen vojny, ale aj malé ľudské zlá. Ktosi v Bratislave ku smetiakom bezmocného škrečka vyhodil, a tie kopy túlavých mačiek, ktorým hrozí, že každú chvíľu prídu o život. Svet naozaj potrebuje bezpečie a pokoj. Každý z nás ho potrebuje – dnes by som už nebola s človekom, s ktorým ho necítim – ani v partnerstve, ani v spoločenstve. Vieš, tá integralita je podľa mňa naozaj úžasná vec, teda bola by, keby bola. 

Díval sa zamyslene a milo.

Povedz mi, aký vianočný darček by si chcela naozaj, dodal.

Vzdychla som si. Už predsa Vianoce mám, povedala som. Nemyslela som len vianočný čas, ktorý je sám osebe darom. Mám ale už aj darček, knihu som si kúpila. Teda dve – Šamanskú knihu života a smrti, aj Dinétah, príbeh ženy hľadajúcej svoju životnú víziu medzi Indiánmi. Mala som ju v košíku internetového obchodu od minulých Vianoc, a tak teraz ku mne prišla.

A dostanem darčeky od detí – nádobu na riasogule, pôvodnú som pri umývaní pred časom roztrepala a stážujú v šálke. Aj nabíjačku k ntb, tejto dochádza dych. A čo by som ešte chcela? Neviem, nič. Tak od tretej dcéry prekvapenie.

Pozri – dýchol Zámer sveta – a môj druhý najobľúbenejší parfum mi ukázal. Tučnolist, Albero di Giada. V akomsi zvláštnom obchode v 50 ml verzii o viac ako tretinu lacnejší kvôli poškodenej škatuľke.  Iba jediný kus. Ach, tak áno, ďakujem, Zámer sveta, ten kúpim.

Povedz mi, aký vianočný darček by si chcela naozaj, naliehal. Načúvaj svojmu srdcu.

Vedela som zrazu presne. Kedysi pri mojej prvej konštelácii som sa dozvedela, že mám veľmi silného ochrancu. Vynorila sa mi tá spomienka pred časom. a vracia sa opakovane.

Zadívala som sa na Zámer sveta. Povedz mi, je mojim ochrancom tá žena, ktorej stopy sa mi ukazujú v čase? 

Elena

K diskusii  jaro pnb Aj teraz máme takých ľudí, ktorí sa len vezú a ťažia na úkor iných. A presne to spôsobuje sociálnu koróziu a anómiu v spoločnosti, vytráca sa dôvera aj ochota niečo spoločne budovať.

Milan1  Nie, veľmi nesprávne si to pochopil.