Ľudia sú pre mňa inšpiratívni.
Načúvam o čom hovoria a uvažujem o tom.
Pri niektorých, pravdaže, sa zamýšľam hlavne nad tým, ako sa popri tom čo tárajú vôbec dožili dospelosti.
Iní sú svojimi myšlienkami pre mňa ako pramienok vody, poskytujúci osvieženie na ceste životom.
Jednoducho povedané – tí prví sú sprostí, tí druhí zasa prostí.
Tým druhým sa snažím pozorne načúvať s vďakou za to, že sú.
Tým prvým občas venujem pozornosť tiež, hoci diskusia s nimi je nerentabilná investícia. Ale pred časom som v jednej skupine čítala príspevok, v ktorom pani zranená primitívnymi komentármi chce radšej v tej skupine prestať vyjadrovať svoje názory. Napísala som jej podporne vtedy, že kam by kráčal svet, ak by sme mlčali, nechali len tárať hlupákov a iba by sme sa prizerali zlu. A presne to je dôvod, pre ktorý občas s nimi diskutujem.
Tak som sa pridala včera večer do diskusie o liste psychiatrov a psychológov Ficovi pod článkom v istom denníku. Teda presnejšie skupiny psychológov a psychiatrov, lebo predstavujú len pomerne malú časť tejto profesie u nás. Navyše písali len svoj názor, hoci nevedno prečo sa neozvali v časoch, kedy to bolo omnoho potrebnejšie – napríklad keď Matovič hnal národ do opakovaného celoplošného testovania pod existenčnou hrozbou. Alebo keď falošný epidemiológ Pavelka vykladal tie poplašné nezmysly a strašil ľudí. Netuším, kde všetci tí teraz odvážní a za pravdu a národ bojujúci psychológovia a psychiatri vtedy trčali, lebo prezradím vám, že jediná som vtedy podala popri iných podnetoch aj trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. A síce pána Pavelku nepotrestali, lebo vraj to len svoj názor podľa vyšetrovateľky prezentoval, ale zato odvtedy tárať takto verejne prestal.
Ale poďme k tej diskusii včerajšej – na kilometer sa v nej dá rozlíšiť podľa primitívne arogantného vystupovania v komunikácii fanúšik opozície. Nesekala som ich nijako, len som slušne upozornila, že iba málo, niečo vyše 1 % a nie všetci slovenskí odborníci v tých profesiách sa podpísali, a že iba list s vlastným názorom písali a nie správu z vyšetrenia, lebo na diagnózu treba vyšetrenie. To určite vedia všetci v liste podpísaní.
Neviem, či toto podaktorí pochopili, ale poučiť sa mi diskutéra podarilo – na otázku a čo ty tu o tých odborníkoch vykladáš, čo si to ty vyštudovala? moja odpoveď „som jedna z mála trojatestovaných u nás“ diskutéra dorazila a písal zúfalo, že klamem, klamem a klamem. „Ani nie“, uzavrela som, a verím, že určite si druhý raz rozmyslí začínať diskusiu takou provokačnou otázkou.
Je pravdou, že na sociálnych sieťach si človek musí udržať kritický odstup od komentárov a komentujúcich. – a pri niektorých diskusných príspevkoch si len súcitne povedať „aká škoda, že máme taký nedostatok psychiatrov a zjavne v súčasnosti aj výpadok liekov“.
Na druhej strane ale iba sa im prizerať mlčky tiež nie je namieste – kam by kráčal svet, ak by sme mlčali, nechali len tárať hlupákov a iba by sme sa prizerali zlu?
Dopadlo by to ako v Česku, kde ktosi vyrobil pre tretiakov v základných školách skutočne desivé pracovné listy so samovražednou problematikou, na základe ktorých si myslím, že autor potrebuje akútnu starostlivosť psychiatra, možno by sa mu mohli venovať tí list premiérovi vypisujúci – bolo by to užitočnejšie
Chceli by ste, aby sa toto učili vaše deti? I to môže byť jedného dňa, ak sa budeme len mlčky prizerať zlu.
A prečo chodiť do Česka? Stačí sa pozrieť na bezohľadnosť hlupákov u nás – kým v národnom parku Yellowstone šofér zastane, aby prešiel vlk
https://www.facebook.com/watch?v=1220524279030630
u nás nejaký primitív v Tatrách zabil autom rysie mláďa. Už tento rok to stihol. A to ani nehovorím o tom, ako pred rokom nejaký hlupák dovliekol do Tatier psa a ten zadrhol mláďa líšky Elišky, pretože turisti drzo porušujú zákaz vodenia psov do Tatier
Takému človeku by som dala doživotný zákaz ísť do Tatier.
Áno, hlúposť mi u ľudí prekáža – lebo na jej základe aj konajú, a má to dopad aj na svet okolo nich, nás ostatných. No a to ani nehovorím o ich bezohľadnosti – vysvetľovať im to ale je strata času.
Veľmi pravdivo to vystihol tento príspevok so slovami Jakuba Vágnera
https://www.facebook.com/denis.varosch/videos/999432548573008
o dôležitosti úcty k životu. A o jej strate v dnešnej modernej spoločnosti.
Patria k neveľa slovám, ktorým načúvam pozorne. Pravdou je, že dnes načúvam oveľa radšej tichu ako väčšine ľudí.
Na druhej strane prostosť či jednoduchosť je pre mňa cennou vlastnosťou, čoraz viac jej na svojej ceste životom rozumiem.
Nabubrelosť – pozlátená, načančaná, na štýl niekdajšej „košickej mojsejovskej vily“ – ma nikdy nelákala. Ani ľudia predvádzajúci sa ako pávy, ktorí sypú sladké slová z rukáva, nie však zo srdca. Pripomínam si pri nich, že jedovaté hady majú pestré sfarbenie.
Ale k jednoduchosti života dospievam postupne. Pohľad na oblaky či východ slnka ma vždy očaroval viac ako výdatný žúr, no spomaliť životné tempo som sa snažila dlho neúčinne. Zabávam sa na tej ceste k jednoduchosti života i teraz občas pri utváraní si predstavy o ideálnom dome pre budúcnosť, kde ešte stále kolíšem medzi dvomi extrémami.
Jednoduchosť je umením života podľa mňa a znamená uchovať si pohodový životný štýl a pritom neprejsť do pasivity, mať dostatok odvahy v mene dobra nemlčať.
A tak sa pýtam verejne a otvorene, kde boli všetci tí bojovníci za pravdu a národ, keď za pravdu a národ naozaj bolo treba bojovať?
Elena
teraz ukazovali v správach, že mladá opozícia... ...
štátnícky múdro napísané +++++++++++++++++++++... ...
Celá debata | RSS tejto debaty