otvorene

Článok v Pravde o medvedici zastrelenej poľovníkom, lebo údajne útočila sa objavil včera

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/818485-polovnik-pri-kremnici-zastrelil-medvedicu-udajne-utocila/

V diskusii sa objavila informácia, že vraj

Aké 3 kilometre od obce Krahule? Veď to bolo priamo v meste Kremnica! Pár stoviek metrov od absolútneho centra! 

Nuž, medvedica s mladým asi nevyhľadáva zámerne nebezpečné miesta. Skôr sa zvieratá dostávajú do situácie, že nemajú bezpečné miesto nikde.

Začínam skutočne v čomsi s globalistami súhlasiť – i mne pripadá, že ľudí je akosi priveľa. Nemyslím tým teraz davy v obchoďákoch či nával v MHD, zastavanie všemožných voľných plôch bytmi, chatami a chalupami rôzneho druhu, ani záplavu migrantov, ktorá sa do Európy valí dlhodobo, ale skutočnosť, že ľudia sú rozlezení horami – dolami a zver nemá kúsok pokoja. Stačí sa pozrieť na miesta, kde má byť pokoj a ticho – do Tatier či Slovenského raja, na tie rady po tichu a pokoji túžiacich. Včera cestou z Popradu sme stretli najmenej 50 cyklistov a skutočne kopy popri ceste sa motajúcich turistov. Nehovoriac o motorkároch, ktorých rachotiace stroje sme nedávno pri prechádzke v chránenej krajinnej oblasti Muránskej planiny hlučnú ozvenu vyvolávali i v miestach ďaleko od cesty. Postretávali sme ich včera v naozaj šialených počtoch.

Pritom sa začína riešiť i to, že aj zem a krajina má nejaké práva. Všetky živé tvory ich majú, nielen ľudia. Viete o tom, že prvý prelomový prípad je už na svete?

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2589811626000261

slaná lagúna Mar Menor v Španielsku sa v septembri 2022 stala vôbec prvým ekosystémom v Európe s vlastnou právnou subjektivitou.

Prípad predstavuje míľnik v celosvetovom hnutí za „Práva prírody“ (Rights of Nature), kedy prírodné útvary prestávajú byť len objektom ochrany a stávajú sa samostatnými subjektmi práva s možnosťou obhajoby na súde.

Lagúna získala nasledovné práva

• Priznané práva lagúny: Podľa zákona má lagúna explicitné právo existovať ako ekosystém, prirodzene sa vyvíjať, na ochranu, zachovanie a obnovu. [1, 2]
• Inštitút opatrovníctva (Tutoría): Keďže lagúna nemôže hovoriť sama za seba, zákon vytvoril tri zastupiteľské orgány: Výbor zástupcov (zložený zo štátnej správy a občanov), Monitorovaciu komisiu a Vedecký výbor. [1]
• Právo na súdnu obhajobu: Akýkoľvek občan alebo právnická osoba môže podať žalobu alebo sťažnosť v mene lagúny Mar Menor, pričom náklady na takéto konanie môžu byť preplatené.

Ktokoľvek teda môže v mene lagúny zažalovať tých, ktorí ju poškodzujú. A hej, nezostali len na papieri ako prázdne slová tie práva lagúny. Priznanie práv viedlo k bezprostredným právnym krokom:

Prípad Los Blancos (Skládka ťažobného odpadu): Opatrovníci lagúny podali žalobu proti spoločnostiam zodpovedným za kontamináciu z banských odpadových nádrží pri skládke Los Blancos. Súd v Cartagene riešil procedurálny status lagúny ako poškodenej strany v trestnom konaní

https://brill.com/view/journals/jeep/22/3/article-p346_006.xml

A aj španielske ministerstvo životného prostredia a polícia spustili vyšetrovanie masových osláv a koncertov desiatok lodí priamo na lagúne, ktoré narušili jej prirodzené biomy a porušili jej právo na prirodzený rozvoj

https://embassyofthenorthsea.com/legal-personality-for-the-mar-menor-lagoon-in-spain/

Isteže, prvenstvo majú  na európskom kontinente, no prvou krajinou sveta, kde zakotvili práva prírody, bol Ekvádor v roku 20089. Práva prírody (Pacha Mama) priamo do svojej ústavy dal priamo do svojej ústavy

https://voelkerrechtsblog.org/ms-mar-menor-how-rights-of-nature-entered-into-europe/

Práva priznali i kolumbijci rieke Atrato v roku 2016, či novozélanďania rieke Whanganui v roku 2017.

Zrejme by sme mali urobiť to isté s Tatrami, aby sa tam v plesách kadejaké sprosté trúby neváľali ako nedávno tie české turistky

https://www.facebook.com/100044482842148/videos/nah%C3%A9-turistky-sa-k%C3%BApali-v-tatranskom-plesedve-%C4%8Desk%C3%A9-turistky-sa-rozhodli-spestri/1337232838362397/

Dala by som im doživotný zákaz vstupu do Tatier, aby si ľudia uvedomili, že to nie je vec, ktorú možno bagatelizovať.

Niektorí si naivne povedia, že že veď kedysi sa ľudia v potokoch a jazerách a i tatranských plesách iste osviežovali, tak čo. Nuž, časy sa menia a kadejaké chemikálie, ktorými sú ľudia napáckaní (ako spreje, krémy, makeupy) nivočia prirodzený život vôd. Aj keby ste sa zamysleli nad tým, čo vám tečie z umývadla, zrejme by ste zaplakali, lebo kadejaké zvyšky liekov a škodlivín sa vo vode v čističkách monitorujú a zrejme z vody len tak bezstopovo nezmiznú. Kedysi k pobytu v Zaježovej sme si museli doniesť len veci na prírodnej báze, nijaké umelinové kozmetiky – a podľa mňa by bolo rozumné zaviesť to všade. Nehovoriac o tom, že podaktorí žerú lieky na kilá a to všetko sa zachytí v odpadových vodách. Myslím, že takto prírode škodia ďaleko viac ako tým, že by si zakúrili v peci drevom.

No a teraz sa vráťme k tým medveďom. Sú čoraz viac v blízkosti obydlí, lebo ťažba dreva nivočí rozsiahle lesné porasty, ľudia sú všade rozlezení a ticho a pokoj v hĺbke lesa zvieratá nemajú.

Áno, áno, zásahový tím vás chráni. Veľká škoda len, že pravda o ňom vyčuhuje z článku

Varování ze Slovenska: Medvěd zastřelený dvaceti ranami, utopené medvídě a falšování dokumentů – Médium.cz

Od začátku roku už na Slovensku zabili myslivci s členy zásahového týmu dalších 160 medvědů. Nyní vychází najevo pravda o těchto odstřelech. Zabíjejí medvědy, kteří nejsou problémoví a falšují k tomu dokumenty. Bývalý šéf Zásahového týmu promluvil.

Ešte koncom minulého roka o tom pohovoril, no psi štekajú a karavána ide ďalej.

Zasahujú a zasahujú – a hlavne ľudia, pred ktorými podľa toho článku treba prírodu zrejme najviac chrániť. Lebo ak človek zadupne nohou medvieďaťu krk a utopí ho tak brutálne v potoku, tak je to úchylák, ktorého treba dať na uzavretú psychiatriu a nie mu zveriť starostlivosť o prírodu.

Ten článok pomenováva problém jasne:

Ze Slovenska k nám přichází jasná varování, která ukazují, co se stane, když se envirorezortu ujme člověk, který nechce přírodu chránit, ale rozložit ji a proměnit úřad v nástroj těžařské a myslivecké lobby. Jaký osud u nás může čekat divoká zvířata, včetně medvědů, vlků nebo třeba rysů, celkem barvitě popsal bývalý šéf Zásahového týmu pro medvěda hnědého. Varování ze Slovenska bychom neměli podceňovat. Naši nejbližší sousedé nám dávají jasný signál, kam vede špatné vedení envirorezortu plné střetu zájmů.

Podľa nich sú tri spôsoby zabíjania medveďov na Slovensku

Tím prvním jsou takzvané zásahové týmy, které se mají zabývat v první řadě prevencí proti vzniku problémových medvědů, následně plašením problémových jedinců a až v krajní nouzi jejich eliminací. Druhým i třetím způsobem jsou myslivci, kteří mohou mít buď uzavřenou dohodu se Zásahovým týmem a nebo dostanou povolenku na odstřel přímo od MŽP SR.

A varujú, že

podle bývalých i současných členů zásahového týmu pro medvěda hnědého stát nestřílí pouze problémové medvědy. Říkají, že jde jen o to, aby se střílelo, přičemž zásahový tým střílí medvědy i v extravilánu, k čemuž nemá kompetenci; falšuje se dokumentace, o jaké zvíře šlo; i souřadnice, kde došlo k odstřelu.

No a toto asi nepotrebuje komentár

Z jednotlivých případů skutečně běhá mráz po zádech. Začátkem května zabil zásahový tým u vodní nádrže Ontário šedesátikilovou medvědici, kterou údajně zabili až dvaceti ranami. Tohoto honu na medvěda, který vůbec nebyl problémový, protože k jeho zabití došlo v extravilánu, hluboko v lese, se navíc nezúčastnil pouze Zásahový tým. „Byla u toho armáda, členové zásahového týmu, generální ředitel státní ochrany přírody Roman Fajth a dokonce i tajemník Filip Kuffa. Místní myslivecké sdružení na tento hon ani nebylo předem upozorněno. 

Nuž, Kuffovci pre nás zrejme vo vedení rezortu nie sú darom od  Boha, ale trestom Božím.

Asi by sme mali vytvoriť nový zásahový tím. Taký, ktorý by zasiahol proti takémuto zásahovému tímu.

Elena