Súcit je cenný v živote, no mal by byť orientovaný realisticky – aby nebol v štýle „zabi bobra, zachrániš strom“.
U nás to často práve tak je – podporujeme súcitne páchateľov a tým doslova nivočíme, ťažko retraumatizujeme ich obete.
Dnes sa pozrieme ako to konkrétne je.
Prebieha proces s dvojvrahom zo Spišskej Starej Vsi, skoro trojvrahom.
Pôvabný príbeh z najnovšieho diania v tom procese médiá priniesli
V rámci krátkych správ spomínal aj to, ako by niektorým osobám ublížil tak, že by sa s nimi „vyhrajkal“. V ďalších, že by postupoval „končatina za končatinou“. „Nech prežijú, nech majú následky,“ znel Samuelov hlas v pojednávačke.
No čo k tomu dodať slušne?
U neho súcit nie je namieste,
Problémy so správaním obžalovaného v minulosti riešila aj základná škola, do ktorej Samuel S. chodil. Škola charakterizovala svojho bývalého žiaka ako inteligentného s výbornými vzdelávacími výsledkami. Poukázala však na zákerné správanie, nepredvídateľné reakcie, neschopnosť prejaviť ľútosť a empatiu.
Znalec – psychiater sa podľa mňa realisticky vyjadril, že pán dvojvrah je nebezpečný pre okolie.
Na pôde Špecializovaného trestného súdu v Pezinku to v pondelok povedal znalec z oblasti psychiatrie Ivan André s tým, že v širšom zmysle u neho zistil abnormálny osobnostný vývoj a hraničnú osobnostnú štruktúru. Obžalovaný podľa neho môže byť nebezpečný pre svoje okolie, pričom poukázal aj na Samuelov nenávistný vzťah voči ženám.
Ak jeho právnik v tom článku uvádza, že nejaký iný znalec tvrdí ako sa tento páchateľ niekedy polepší a znormalizuje, nech mu preboha berú nielen znalecké oprávnenie, ale aj diplom.
Obhajca obžalovaného Ľuboš Dobrovič po pondelkovom pojednávaní pre média pripomenul tvrdenie znalca, že obžalovaný nešiel do budovy gymnázia s úmyslom vraždiť. „Tieto zistenia vychádzajú z jeho odborných vedeckých posúdení,“ zdôraznil. Poukázal tiež na vyjadrenie znalca, že ak bude obžalovanému poskytnutá adekvátna liečba, nemusí byť nebezpečný, a tiež, že je hlavne nebezpečný voči sebe.
Zmení sa, keď peklo zmrzne.
Sledujem ten prípad pozorne a je podľa mňa zúfalé, čo spoločnosť umožňuje pod zámienkou ľudských práv jednému anetickému psychopatovi vystrájať. Veľmi dobre rozumiem, čo si táto spoločnosť dovolila „pre ochranu jeho práv“ urobiť pozostalým po obetiach. Ako uviedol článok v linku
Ako potvrdil, poškodení si uplatnili nároky na náhradu škody. „Podľa názoru obhajoby je na spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu škody potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie,“ uviedol Dobrovič s tým, že by presiahlo rozsah, ktorý je potrebný na rozhodnutie súdu o vine a treste.
Podotkol, že ak by dokazovanie bolo rozsiahle a predlžovalo by konanie, trestný súd môže poškodených odkázať na civilný proces. „Súdu sme dali tento návrh, kedy poškodení môžu uplatniť tento svoj nárok v civilnom procese na civilnom súde, ktorý je materiálne zabezpečený na to, aby vedel poňať takéto široké dokazovanie,“ zhrnul.
No ten jeho právnik by si zaslúžil, aby tá zavraždená bola jeho dcéra a jeho žena, potom by asi nepotreboval zdĺhavo a rozsiahlo dokazovať rozsah ujmy tým spôsobenej.
Podľa toho článku
V rámci pondelkového pojednávania sa na súde čítali aj posudky z pitiev obetí. Poškodená Mária Semančíková podľa posudku zomrela v dôsledku bodnorezných poranení krku a chrbta. Obeť, ktorá bola zasiahnutá celkovo šiestimi ranami zomrela bezprostredne na mieste útoku. Pokiaľ ide o poškodenú Alenu Čarnogurskú, tá zomrela rovnako v dôsledku bodných a bodnorezných rán. Tých utrpela celkovo 26 do rôznych častí tela, vrátane hlavy, krku a hrudníka, a zomrela na mieste skutku. „Strašne ťažko sa mi to počúva. Strašne pochabo som konal, vôbec si to Alenka nezaslúžila,“ skonštatoval v reakcii Samuel S.
Nazvali by ste zavraždenie dvoch žien a ťažké poranenie tretej z nich „pochabým konaním“? Musí to neskutočne hnevať tých blízkych obetí,, takéto výroky. A to ani nehovorím o detailoch pitvy, ktoré sa tam čítajú. Viete si predstaviť počúvať takéto detaily o svojom dieťati a jeho smrti?
Chápete čo to odkázanie na civilný proces s odškodnením znamená pre tých blízkych mŕtvych žien? Roky ďalšieho utrpenia, roky jatrenia rán, opakovanú retraumatizáciu. Lebo znovu sa budú hovoriť detaily v súdnych konaniach, oni to znovu budú musieť počúvať, znova sa budú vybavovať hrozné spomienky – nedokážete si ani predstaviť ako to pozostalých ničí. ONI budú musieť dokazovať, že im dcéra či mama chýba a že mali spolu dobrý vzťah. Prežila som to pri súdnych konaniach po smrti syna – kde ja som mala dokladovať, že som sa o syna starala, hoci sme neriečili zanedbanie starostlivosti, ale jeho smrť zavinenú lekárkou. Dookola tie isté hrozné detaily o jeho smrti, a nemohla som sa zosypať a ísť sa liečiť s tou bolesťou niekam, mala som tri študujúce dcéry. Musela som tým ísť po celé roky s neustále krvácajúcimi ranami. Nie, veru nie, tento štát skutočne odo mňa už NIKDY nemusí čakať, že by som preň kedykoľvek pohla prstom v jeho prospech.
Plne rozumiem tým blízkym oboch žien, i všetkým ďalším obetiam, ktorým takto bezohľadne ubližuje tento štát kvôli „právam páchateľov“. Je to výsmech spravodlivosti.
Je to systémové týranie formou ťažkej retraumatizácie, čo štát stvára tým obetiam – pretože i pozostalí sú obeťami jeho činu – takýmto presúvaním rozhodnutia o náhrade škody na ďalšie konanie v civilnom procese.
Elena
aj o tom je kapitalizmus, aj keď si čestní ,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty