otvorene

Markovičovci takého syna vychovali.

A už aj pochovali, Ivan zomrel ako 29-ročný v dôsledku zanedbania zdravotnej starostlivosti, o tom je tento príbeh.

Tento list som dostala po synovej smrti z firmy, kde pracoval – napísala Olinka na svojom facebooku. A list uverejnila.

Dobrý deň, pani Markovičová !

Za všetko čo sme urobili (žiaľ, viac sme urobiť nevedeli) ďakovať nemusíte, je to prejav ľudskosti a prejav toho, že Ivan bol človek s veľkým Č.

Sama za seba môžem konštatovať, že ste vychovali úžasného muža, ktorý bol príkladom pre mnohých iných. Bol zamestnancom, ktorý v práci odovzdal maximum a vždy sa dalo na neho spoľahnúť. Po práci sa ponáhľal domov za svojou rodinou, ktorá pre neho veľa znamenala.

Pre mňa osobne bol Ivan zosobnením ľudskosti, pokory a neskutočného veľkého charakteru.

Som nesmierne rada, že som ho mohla spoznať a zároveň mi je veľmi ľúto, že sú to už len spomienky.

Viem, že je to ťažké, sama som matka a tieto chvíle sú bezpochyby tie najťažšie v živote každého rodiča.

Hovorí sa, že čas všetko vylieči a prajem vám preto, aby ste to zvládli a boli tak oporou pre Zuzku a jej detičky.

Olinka sa musela dívať, ako jej syn zomiera v priebehu pol roka…

28.07.2015 – dátum operácie

30.07.2015 – reoperácia!!!

31.07.2015 – robená drenáž do mozgovej komory priamo na KAIM, kde nie je vhodné prostredie na operáciu! Tu synovi otvárali lebku!

05.08.2015 – epileptický záchvat

10.08.2015 – dostal silnú infekciu do mozgomiešneho moku. Prečo? Zlá hygiena, žiadna vzduchotechnika, teplota v miestnosti cca 34 st.

20.08.2015 – 4.operácia, zavedenie SHUNT systému do ľavej mozgovej komory

22.do 26.08.2015 – náznak zápal pľúc, Ivo strašne kašlal, bol chudáčik vyčerpaný. Nik nás nepočúval, že syn kašle! Až po úplnom vyčerpaní a zlyhaní ľavých pľúc, bol napojený na dýchací prístroj.

Ivka sme navštevovali každý deň trikrát denne.
Ja som mu nosila domácu stravu do sondy. Do jednej malej misky som mu pripravovala výživnú stravu, do druhej „zázračný“ čaj, tretia obsahovala vitamíny, ovocné šťavy. Jesť som
nosila 3 razy za deň…ako bábätku malé porcie
Nevesta Ivka holila, strihala nechty, vlasy. Muž mu masíroval ruky, prsty na rukách. Ja nohy, ubolený chrbát. Vďaka nám nemal žiadnu preležaninu.
Ivkove deti telefonovali svojmu tatinkovi a hovorili mu…..tati, ľúbime ťa a vráť sa už domov. Ivo nedokázal nič hovoriť, iba slzy mu tiekli po tvári….

Od samého začiatku synovej hospitalizácie mali podozrenie, že zo strany lekárov bola zanedbaná zdravotná starostlivosť. Počas tohto dlhého obdobia, pol roka chodievali za synom trikrát denne.

Olinka k tomu uvádza:

My rodičia a naša nevesta sme boli svedkami toho, ako sa Ivovi rapídne mení zdravotný stav. Neustále sme o tom upovedomovali neurochirurgov ! Lekári nám sami od seba vôbec nič nehovorili o synovom zdravotnom stave. Sami sme sa museli dožadovať informácií, týkajúcich zdravotného stavu syna. Do posledného dňa života nášho syna sme neboli doktormi informovaní, že nám zomiera syn, z akého dôvodu…. Osobne nevesta bola zobrať v rádiologickom centre CT mozgu s popisom, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje s Ivom a čo je dôvodom jeho umierania……opuch mozgu. 180 dní sme lekárov upozorňovali, že zdravotný stav syna sa zhoršuje, mal zlé vedomie, upadal do kómy, jeho stav sa len zhoršoval. Nepočúvali nás, vraj majú všetko pod kontrolou.

Znalecký ústav potvrdil, že naozaj bola ZANEDBANÁ zdravotná starostlivosť! Lekári postupovali pri liečbe oneskorene, nesprávne a nie podľa aktuálnych a dostupných medicínskych poznatkov.

Lekári, ktorí ublížili synovi, zanedbali zdravotnú starostlivosť s následkom smrti. Už 4 a pol roka čakáme na výsledky vyšetrovania pre prečin usmrtenia nášho 29 r. syna…

Poviem, vám, ten príbeh je natoľko desivý, že k nemu nevládzem ani nič dodať. Pol roka utrpenia mladého muža, aj všetkých jeho blízkych.

Deti prišli o otca, manželka o manžela, rodičia o syna. A cesta za spravodlivosťou pre nich všetkých sa v tomto štáte zdá bez konca…