Kde bolo, tam bolo 4. – O časoch. ..

Sypú sa dni závratným tempom k Vianociam. Ponuky na výhodné kúpy sa na nás sypú, a ja zádumčivo premietam o Vianociach dávnych čias.

Nemyslím tým v tejto chvíli moje dávne Vianoce, so synom ešte. Najvyšší súd mi nedávno po bezmála roku a pol čakania na rozsudok oznámil, že rozhodovať nebude, lebo podanie bolo oneskorené. Právnička predvčerom potvrdila, že nedopatrením termín prešvihla, takže v tej veci sa nedá nič urobiť. Bolí to moc, mám to všetko momentálne zbalené v balíku „nedotýkať sa“, viac vám k tomu neprezradím.

Vianocami dávnych čias myslím Vianoce dávno-dávna. Keď ešte ľudia žili v chalúpkach, svietili lampášmi a sviečkami a po ťažkej celodennej robote si rozprávali príbehy.

Boli súdržnejší? Práve táto otázka sa mi ako prvá vynára v časoch dneška, kedy sa ľudia pandemicky handrkujú o pravdu. Neviem, to môže byť iluzívne – podobne ako si navrávať, že mali dôstojnejších vládcov ako my teraz. Každý z nás má ľudské chyby, aj tí najväčší vodcovia ich mali, a navyše v dejinách ľudstva je viac ako dosť príkladov, že i v tých časoch sa na čelo národa postavili ľudia, ktorí trpeli ťažkou poruchou osobnosti či dokonca duševnou chorobou. Stali sa obvykle vďačnými figúrkami, ťahanými na šachovnici niekým z pozadia.

Myslím, že ľudia dávnych čias mali viac úcty k práci. V ťažkých časoch je človek nútený správať sa zodpovednejšie, aby prežil. Museli tí ľudia dávnych čias urobiť veľa vecí na prežitie, obrobiť pole, zviezť z poľa úrodu a to si vyžadovalo spoluprácu. Aj dnes je spolupráca dôležitá, no málokto si uvedomuje, nakoľko je závislý od iných. Žijeme v ilúzii, lebo pohodlné zaistenie vecí ju vytvára. Zájdeme do obchodu a kúpime, alebo ani nie – objednáme cez internet a privezú. Čokoľvek, hoci aj z Ameriky. Stráca sa pochopenie, že za všetkým tým je niečia mravenčia práca. Že sociálne dávky, za ktorými pohodlne natiahneme ruku, musí ktosi pokryť prácou. Že vianočné balíčky, ktoré nám prídu pohodlne až domov, musí ktosi zabaliť a poslať. Že v tom obchode ktosi musí tovar nielen predávať, ale aj vybaliť a povykladať. Že ho ktosi musí vyrobiť, naložiť a doviezť. Že tí kuriéri pracujú denne i viac ako 12 hodín v stálom behu, aby stíhali. Mizne naša úcta k ľudskej práci, tento bezbrehý konzum ju pohlcuje. Lebo všetkého je dosť, aj cez hlavu, kupujte koľko vládzete…

Kupujeme, podaktorí teda. I ja mám už niektoré darčeky nakúpené – niečo praktické, niečo pre radosť, tak som vždy kombinovala. Už som aj v blogu spomenula kedysi, že som darčeky zvykla kupovať od jari, ukladala som ich do krabice na skrini v chodbe. Ale často som ich vyťahovala oveľa skôr ako prišli Vianoce, len tak pre radosť. Ešte nejaké veci dokupujem, ale kebyže v tejto chvíli lockdown vyhlásili, každý z mojich blízkych by darček dostal. Dokonca i naše mačky už predvčerom dostali svoj predčasný vianočný darček hračku – špirálu s guličkou. A ja som ako predčasný vianočný darček dostala kocúra, možno i dvoch – lebo moje stredné dieťa usúdilo, že tie túlavé chúďatá pod balkónom zimu vonku neprežijú a že si ona vezme malého čiernobieleho kocúrika a ja oboch bieloryšavých, malého, aj ich oca, ktorý je už staručký.  Nuž, teda neviem, niektoré darčeky nám dávajú blízki, niektoré nám posiela osud. Viem, ako brúsi Prednou Horou starý lišiak v zime a každoročne skántri nejaké mačky a vidím pritom tých kocúrov, ktorí sedia pred bytovkou a túžobne hľadia ako sa dostať aspoň pod schody do tepla, tak som už nalomená ten darček osudu prijať. Viem, že nezachránim celý svet pred utrpením a biedou, no pomáham aspoň tak, ako je to v mojich silách. Aspoň kvapku dobra navyše dať, lebo more je plné kvapiek…

Ale niektorí aj nenakupujú. V čase Vianoc si i ja uvedomujem jasnejšie, ako biedne u nás veľa ľudí žije. I keď biedne je relatívny pojem – lebo biedny život pre mňa je život v klamstvách, s nečestným konaním, podvádzaním, špinavosťami všetkého druhu. Ale teraz mám na mysli biedu v zmysle chudoby. Odhaľujú sa v tomto čase viac príbehy ľudí, ktorí rátajú každý cent. A ja na túto skutočnosť myslím z dvoch uhlov pohľadu – jednak vyčítam spoločnosti, že sa nestará o tých, ktorým naozaj treba pomôcť (namiesto toho živí pohodlne kadejakých vychcancov a gaunerov, o tom by sa dalo dlho hovoriť). Na druhej strane je to i pre mňa pripomienka, aby som pristupovala s úctou ku všetkému, čo mám a pomáhala. Lebo viem, aké je to mať v peňaženke 5 eur a zodpovednosť za živobytie detí. Mať len na chlieb a mlieko, a na nič viac, a popritom zovšadiaľ kričia lákavé reklamy na kadečo, čo by ste aj chceli deťom dopriať. Tie situácie vo mne vyvolávali hnev – voči nespravodlivo konajúcej spoločnosti, i voči tým, ktorí len špekulantsky ťažia. Lebo ja som po celý čas odborne pracovala, no rodinám s postihnutým dieťaťom štát nepomáhal primerane. Pomohli mi tie časy

  • jednak si urobiť hranicu, vedieť pomenovať nečestnosť a odmietnuť pomoc (lebo niektorým ľuďom pomôžeme najviac tým, že im nepomôžeme a nedávame),
  • jednak si utriediť, čo je v živote naozaj dôležité a potrebné, že netreba mať veľa a že dôležité sú maličkosti,
  • a tiež, aby som pomáhala tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Práve tým, ktorí obvykle o pomoc neprosia a nepokrikujú hlasno, ale snažia sa zo všetkých síl veci zvládať. Preto som v blogu kopala za tých najslabších, za rodiny s vážne chorými deťmi, za starých a slabých, za ľudí s postihnutím.

Vianoce sú cenný čas nie darčekmi, ale tým, ako nás vedú premýšľať. Ako nám ukazujú tú pravú cestu životom a jeho pravé hodnoty.

Ach hej, ale to neponúkajú v tých úžasne výhodných výpredajoch víkendu. Ktovie prečo…

 

 

Elena

 

 

Troška 9. – Vykročili sme dnes s justičnou strážou k novým časom?

06.02.2026

Na fb v dnešnom popoludní svieti zaujímavá správa Facebook Dnes dal sudca Pulman vyviesť z pojednávacej sály JUDr. Harabina – justičná stráž to odmietla Žeby začínali v justícii nové časy? Veru je najvyšší čas. Ešte jeden zaujímavý príbeh Vám poviem. Predvčerom mne a pár ďalším ľuďom, ktorí dali podania v tej istej veci, z GP konečne po rokoch [...]

Troška 8. – Všetko je raz v živote po prvý raz. . .

05.02.2026

Nuž tak to v živote niekedy býva. Všetko je raz po prvý raz. Vždy som za obete kopala a hovorila som si, že „nie, nie, páchatelia nie sú blízki môjmu srdcu“. Vždy doteraz to tak bolo. Možno i zajtra budem zasa kopať len za obete – a nie za páchateľov, povedala som si. Dnes je však dnes – ako o tom krásne spieva Elán v jednej z mojich obľúbených [...]

Troška 7. – Ľudia sa konečne pohli správnym smerom. . .

04.02.2026

Mám na mysli ľudí v Česku, tí sa pohli správnym smerom. No a aby sme k omylu nedošli, nie postávanie davu na námestí mám na mysli. Konečne pohnutie sa ľudí je podľa mňa včerajší dav ľudí v Litoměřiciach Vajíčka létala, megafon burácel. Utýraná kočka přivedla lidi do ulic i na venkov – Litoměřický deník Demonstranti se vybavili megafonem, skandovali, [...]

generátor, zbierka, teplo pre Ukrajinu

Obrovská solidarita Slovákov: vyzbierali milión eur za rekordný čas, generátory už slúžia na Ukrajine

06.02.2026 19:28

Generátory podľa organizátorov zbierky zabezpečia teplo v nemocniciach, školách, škôlkach či ďalších zariadeniach.

Matovič, Krajči, Jarčuška,

Zvrat v prešetrovaní riadenia pandémie: opatrenia bývalej vlády boli v poriadku, polícia zastavila trestné stíhanie

06.02.2026 18:50, aktualizované: 19:42

Advokát Weis voči uzneseniu podáva sťažnosť.

Rusko, Vladimir Putin

Kremeľ dobieha realita: ruská ekonomika môže dosiahnuť bod zlomu už v roku 2026, hovorí O’Sullivan

06.02.2026 17:45

Rusko sa priebehu roka 2026 môže dostať do bodu, kedy sa to celé stane neudržateľným.

železničná stanica, Žiar nad Hronom

Ťažké cestovanie vlakom: Kúpiť si lístok priamo na stanici nie je možné všade, problém je celoslovenský

06.02.2026 17:12

Okienkový predaj lístkov na viacerých železničných staniciach zrušili, mnohí ľudia sú z toho znechutení. Ozývajú sa kritické hlasy, že takto sa z vlakov vyháňajú cestujúci.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,321
Celková čítanosť: 11509171x
Priemerná čítanosť článkov: 3466x

Kategórie

Archív