AKO – vánok 4. – Na bazovú nôtu. . .

Medovo nežná vôňa bazy vstupuje do všetkých zákutí bytu. Víri okolo mňa jemne omamne, ovieva ma pohodou, ako vánok.

A tak sa pri písaní tohto článku cítim „zabazovane“ –hoci skutočne neviem, či mám radšej vôňu bazy alebo lipy, ktorá u nás ešte stále nekvitne – ale veď si nemusím vyberať, mám rada všetky prírodné kvetinové vône, aj materidúšku, mätu, divú ružu, tymián.

Jasné,  na sporáku je bazový sirup, konečne dovarený.

Začalo to celé vlastne už v piatok. Keď sme sa podvečer vrátili domov, byt bol bazovo prevoňaný– pretože hneď po príchode z práce ma moje dievčatá vylákali do lesa na zber bazy. A nejako sa nám tam priplietol aj úprimný rozhovor o ich nočných snoch (och, je to zlá, zlá verzia príbehu).

Aj dnes popoludní sme ešte raz vyrazili na bazu s mojou „najdlhšou“  (strednou dcérou Svetlankou, je najvyššia z mojich detí), pretože som konečne dopísala termínovanú prácu „z mojej nočnej práce“. Hej, cítila som hroznú únavu po tom písacom maratóne, pomohlo mi prevetrať si hlavu v prírode. Les ma „na hoďku“ vzal do svojho náručia a je dobre. Aj ja sa cítim ako vánok.

Najbližšie dve noci ešte spracujem manažérsku úlohu – koncepciu (to pre zmenu z mojej dennej práce) a potom – možno dokončím aj rozpísanú knihu o Maroškovi – jemnú a krehkú. Alebo už budem písať len blog, ďalšie časti  Ako…

Od 1.7. ma čaká dlhá, dlhá dovolenka. A hej, súdne pojednávanie na Polceste mi už dýcha na krk, tak pred ním ešte dopíšem Na konci dní 10. a jeho poslednú, 11. po pojednávaní. Ale na to teraz nechcem myslieť.

Predstava toho, ako vánok ovieva našu tvár, prináša pohodu. Upokojuje podobne ako niektoré zvuky – šum mora, vtáčí spev, či šum vetra v korunách stromov. Aj ako obrazy, prinášajúce pohodu a pokoj do duše práve nám – tie sú veľmi individuálne. Pre niekoho to môže byť nočná obloha plná hviezd, pre iného oblaky letiace po oblohe, pre ďalších to môže byť pohľad na hladinu jazera pri východe slnka, alebo niečo úplne iné. A keďže vaše podvedomie so mnou spolupracovať dokáže, môže sa pred vašim vnútorným zrakom v tejto chvíli vynoriť predstava prinášajúca vnútornú pohodu práve vám. Vo chvíli, keď sa nadýchnete tretí raz, pocit hlbokej pohody sa ešte prehĺbi. Tak, pohoda a pokoj, prináša ich môj hlas, ako vánok…

 

Nuž, k pohode patrí na záver ešte niečo naozaj pozitívne.

Hm, na hlbokú úvahu som teraz príliš unavená, dáme radšej ešte hru na jednu otázku?

Dobre. Takže fakt pozitívnu – aký najkrajší kompliment som v živote dostala?

To viem celkom presne – a teraz to už budete vedieť aj vy. Jemný ako vánok.

Najskôr vám poviem dve veci zdanlivo od veci.

  • Prvou z nich je, že milujem Švejka, niet k tomu čo dodať.
  • Druhou z nich je príbeh o maturite mojej najstaršej – dcéra Kika maturovala pred pár rokmi na Slovenskom literárnom gymnáziu a ako záverečnú prácu z literárnej tvorby mala porovnanie Mŕtvych duší a Švejka.

Komparovala to úplne geniálne, čože o to – a pri komparácii hlavných postáv oboch románov o Švejkovi okrem iného napísala, že.

:…náš vzťah ku nemu spozitívnieva – sprvu ho pokladáme za hrozného chlapa, blba, no postupne ho máme čoraz radšej, vidíme jeho ľudské hodnoty, … v konfliktných situáciách je odvážny, postaví sa im tvárou v tvár,nie je vedome zákerný, ani vypočítavý a je „bezelstný“, úprimný, hlboko ľudský…“

A kde je ten sľubovaný najkrajší kompliment? Nuž, Kika v úvode tej práce napísala… Prezradím vám tajomstvo – Švejk mi pripomína moju mamu…“

 

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 26.6.2016

 

P.S.: V jeho reči je dvojznačnosť – sme na pochybách, či to hovorí vážne alebo nie  (skrytý humor, zámer, nadhľad)…  Hej, Švejk je už dlho môj veľký vzor.

 

 

Áááá 3. – HH

17.03.2026

Hranice humanity znamená táto skratka – a uvažujem o nej často. Nemyslím si, že humanita má byť bezhraničná, ani to, že by sa mala týkať všetkých a pri všetkých ich skutkoch. Za jej hranicou by mala končiť akákoľvek podpora, pomoc a ústretovosť. Reči o tom, že niektorí sú hodnotní len tým, že patria k ľudskému rodu – a to i napriek ich neľudským [...]

Áááá 2. – Písanie listov sa opäť stalo moderným. . .

16.03.2026

Nedávno som si povzdychla, že mi chýba doba písania listov. Doba skladania myšlienok na papier a vkladania listu do obálky. Doba vyčkávania poštárky a otvárania obálky nedočkavo, radostným očakávaním roztrasenou rukou. No povedzte úprimne, nechýba to tak trochu i vám? „Ak by si skutočne opäť chcela zažiť dobu písania listov, to nie je žiadny problém“ [...]

Áááá 1. – Kresťanská europoslankyňa. . .

12.03.2026

Dalo by sa použiť hodne slov, rôzne razantných. Alebo ani na nijaké slová sa nezmôžeme, lebo všetko čo k tomu povieme by bolo málo. No urobte si názor sami, čo by ste k tejto osobe a jej výroku povedali. (1) Facebook Je to skrátka kresťanská europoslankyňa. Elena

Peter Pčolinský, Politická debata

Peter Pčolinský: V parlamente budeme, či sa to niekomu páči alebo nie. Spoluprácu s Matovičom si neviem predstaviť. Koalícii hrozili predčasné voľby v októbri

18.03.2026 10:00

Bývalý podpredseda parlamentu Peter Pčolinský sa vracia na politickú scénu s novým projektom – stranou Bratia Slovenska.

APTOPIX Cuba Power Outage

Castrov ostrov ničí ropné embargo. Padne Kuba do rúk Trumpa? USA chcú vidieť nového lídra v Havane

18.03.2026 10:00

Prečo chýbajúci dovoz ropy môžu byť pre kubánsky režim zničujúci? A čo teraz Havana ponúka Washingtonu ako svoje ústupky?

VLÁDA: Výjazdové rokovanie 129. schôdze

Žiadna Družba, žiadne závery k Ukrajine, Fico avizuje blokovanie summitu

18.03.2026 09:21

Premiér nevylúčil, že by aj Slovensko mohlo začať blokovať uvoľnenie peňazí z úniovej pôžičky Ukrajine vo výške 90 miliárd eur

kuba

Kubánsky prezident považuje Trumpa za najhorší scenár: Narazí na nezlomný odpor

18.03.2026 08:30, aktualizované: 09:10

Donald Trump zvyšujúci tlak na karibskú krajinu a vyhlásil, že si ju „vezme“ a dodal, že „čoskoro s Kubou niečo urobíme.“

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,350
Celková čítanosť: 11707667x
Priemerná čítanosť článkov: 3495x

Kategórie

Archív